Text je súčasťou spolupráce denníka SME a projektu Mladí reportéri pre životné prostredie. Jeho autorkami sú Radka Lamačková a Miroslava Mrišová (Súkromná základná škola Nová Dubnica), ktoré získali 2. miesto v slovenskej časti súťaže v kategórii 11 – 14 rokov.
Celý svet počas dnešných dní trápi koronakríza. Pandémia spôsobila, že ľudia sú nútení zmeniť svoje doterajšie správanie. Bohužiaľ, táto zmena so sebou prináša oveľa väčšiu záťaž pre našu prírodu.
Podľa vyjadrení majiteľov stravovacích zariadení sa počas krízy zvýšilo množstvo použitých obalov na donášku približne o 700 až 800 percent. Nárast použitých plastových obalov hlásia aj kaviarne, pohostinstvá či pivárne. Jedným z takýchto podnikov je aj malý remeselný pivovar spojený s reštauráciou Lanius v Trenčíne, kde začali „baliť“ do obalu aj pivo. „Začali sme predávať pivo rozvozovou formou a plníme ho do PET fliaš. A taktiež predávame zákazníkom ,cez okienko‘ pivo priamo do pohára a na to používame jednorazové plastové poháriky,“ ozrejmil prevádzkar Jozef Revák.
Najčastejšie sa jedlo balí do obalov, ktoré sú vytvorené z polystyrénu. Podľa slov Kataríny Bašnej z odboru životného prostredia Mestského úradu v Novej Dubnici je však ich recyklácia problematická. „V súčasnosti vieme umiestniť umytý polystyrénový obal na recykláciu, ale tie znečistené, ktoré sú často mastné, umiestniť na recykláciu nevieme. Takže tie musia, žiaľ, skončiť na skládke.“
Možnosťou by bolo zavedenie používania ekologických obalov vyrobených z lokálnych obnoviteľných materiálov ako zemiakový alebo kukuričný škrob spolu so slamou. Podľa prevádzkarov oslovených trenčianskych reštauračných prevádzok je problémom cena takýchto eko obalov. „Ekologický obal z cukrovej trstiny stojí 24 centov, pričom obal z pevného polystyrénu stojí len 12 centov,“ uvádza majiteľka malej lokálnej palacinkárne MAK Diana Lochmanová.
Sú však aj reštauračné zariadenia, ktoré myslia na životné prostredie viac ako napr. Roots Vegan Food v Trenčíne: „Predpokladáme, že eko obaly sú drahšie, ale už od začiatku fungovania prevádzky sme vedeli, že chceme používať eko alternatívu, takže sme sa klasickým plastovým obalom ani nevenovali.“
Ďalším z možných riešení tohto obalového problému by mohol byť systém vlastných obalov či obedárov. Hygienici však vlastné obaly považujú za riziko nielen počas koronakrízy, keď je zakázané prenášať jedlo do vlastných obalov.
Iným riešením tohto problému by mohli byť vratné obaly, ktoré si zákazník vypožičia za malý poplatok. Zálohu by dostal naspäť, keď vráti obal. Podobné riešenie je možné vidieť na letných festivaloch s pohármi na pivo. Nad podobným systémom uvažovali aj v trenčianskom pivovare a reštaurácii Lanius. „V súčasnosti pri takom množstve, aké predáme, by to bolo veľmi náročné finančne – nákup oplachovacej linky, zaplatenie personálu, ktorý by to mal na starosti,“ dodáva prevádzkar Jozef Revák.
Prvotná investícia by teda bola vysoká, ale ak by boli majitelia rôzne zvýhodnení od mesta či od štátu, mohlo by to byť realizovateľné.
Mestá a obce však môžu zodpovedných prevádzkarov reštauračných zariadení odmeňovať už teraz. Odpustením určitých daní či poplatkov by k používaniu ekologických plastových obalov mohli motivovať aj ďalších.
Autor: Mladí reportéri pre životné prostredie
