Odpadový špecialista MAREK KURINEC zaviedol v obci Košeca elektronický evidenčný systém zberu odpadu ELWIS. Dáta pomáhajú obci nastaviť jeho efektívne fungovanie a občanov motivujú triediť. Práve správne a dôsledné separovanie považuje Kurinec za polovicu úspechu.
V oblasti nakladania s odpadom ide Košeca mnohým samosprávam príkladom. Ako to u vás v obci funguje?
Obec Košeca má necelých tritisíc obyvateľov. Okrem rodinných domov máme aj sedemnásť bytoviek. V rodinných domoch realizujeme vrecový zber, zbierame rôzne triedené zložky aj jedlý olej. Pri bytovkách existujú zberné kontajnery, voláme ich zvonové. Jedno stanovisko s týmito kontajnermi je pre jednu až tri bytovky.
Čo sa týka biologických odpadov, tak ľudia v rodinných domoch využívajú domáce kompostovanie. V bytovkách zas beží komunitné kompostovanie, kde majú ľudia vybudované drevené kompostovacie zásobníky.
Na evidenciu odpadu využívate elektronický systém ELWIS. V čom je inovatívny?
Pokiaľ ide o triedené zložky, pomocou nálepiek s QR kódom evidujeme elektronicky päť zložiek – papier, plasty, sklo, kovy a VKM (viacvrstvové kombinované materiály, pozn. redaktora). Na každé vrece si domácnosti nalepia túto nálepku a my ich na základe toho vieme do evidencie zaradiť. V bytovkách systém funguje podobne. Keď potom smetiari zbierajú zmesový odpad, tak tú nádobu, ktorú vyprázdnia, snímačom elektronicky zaevidujú.
Odkiaľ prišiel nápad zaviesť tento systém aj na Slovensku?
Inšpiráciu som dostal asi pred pätnástimi rokmi v severnom Taliansku, kde som pozoroval systémy zberu odpadu založené na evidencii čiarových kódov a úplne čerstvú motiváciu sme získali na Morave.
Ocenenia obce Košeca
- Obec Košeca sa stala víťazom európskeho ocenenia „THE INNOVATION IN POLITICS AWARDS 2020“ (Ceny Inovácia v politikách 2020), ktoré udeľuje The Innovation in Politics Institute GmbH so sídlom vo Viedni. Ocenenie získali za projekt s názvom „NO DATA WASTE IN KOŠECA“ (Žiadne plytvanie dátami v Košeci), ktorý súťažil v kategórii „DIGITALIZÁCIA“. Projekt sa týkal elektronickej evidencie odpadov, s ktorou v obci začali v apríli 2019.
Čo je jeho najväčšie pozitívum?
Veľkou výhodou je získanie presných dát. Jednak je to informácia pre obec, či sa občania zapájajú do systému triedeného zberu, pretože triediť je v súčasnosti už povinnosťou. Získané dáta nám pomôžu na konci roka vyhodnotiť takzvanú mieru triedenia pre každú domácnosť samostatne. Podľa toho potom poskytujeme domácnostiam znížený poplatok za komunálny odpad.
Aká je miera triedenia v súčasnosti a na aké číslo by ste ju chceli dostať?
Celková miera triedenia sa pohybuje niekde na úrovni medzi 50 a 60 percentami. Poznám však niektoré samosprávy zo sveta, ktoré reálne dosahujú mieru triedenia a zhodnocovania komunálnych odpadov na úrovni viac ako 80 percent. Čiže niekde tam by sme sa mohli dostať aj my, uvidíme, ako rýchlo. Je to otázka možno dvoch, troch rokov.
Koľko eur zaplatili obyvatelia za odpad tento rok?
Podľa miery triedenia v jednotlivých domácnostiach je poplatok v rozmedzí od 11,25 do 25 eur na osobu.
Je úspora motivujúca?
Úspora v podobe niekoľkých eur alebo desiatok eur ročne je pre niekoho dostatočná motivácia a pre niekoho je to úplne zanedbateľné. Motivácia skôr spočíva v tom, že triedia a kompostujú pre environmentálne dôvody.
Na prvý pohľad vyzerá systém komplikovane. Nezaťažuje príliš občanov?
Väčšina občanov ho vníma skôr pozitívne. Zmena oproti minulosti spočíva v tom, že na každé vrece si nalepia príslušnú nálepku. Jediné, čo by som považoval za trošku zaťažujúce je, že musia sledovať, či majú dostatok nálepiek a ak ich náhodou dostatok nemajú, tak požiadajú obecný úrad o pridelenie ďalších. Dvakrát do roka robíme aj hromadný roznos. Do budúcna uvažujeme tiež o zlepšení systému tak, že nebude treba lepiť rôzne nálepky, na všetko bude stačiť jedna.
Aké sú intervaly zberu jednotlivých zložiek odpadu?
Triedené zložky – papier a plast sa zbiera od rodinných domov raz za mesiac, sklo, kovy, jedlý olej a VKM sa zbiera raz za dva mesiace. Pokiaľ ide o zmesový komunálny odpad, ten sa celoplošne vykonáva na území obce raz za 14 dní. Niektorí občania však nevykladajú vždy zbernú nádobu, nie je to povinnosťou, ale len vtedy, ak je skutočne plná. Je zbytočné evidovať vzduch.
Odkedy ste zaviedli v obci elektronický evidenčný systém, množstvo zmesového odpadu kleslo o 18 percent a nestúplo ani od nástupu pandémie koronavírusu. Máte nejaké vysvetlenie, prečo je to tak?
My sme zaznamenali v podstate taký paradox, že kým iné samosprávy počas pandémie hlásili, že množstvá odpadov im rapídne rastú, u nás množstvo zmesového odpadu vôbec neporástlo, práve naopak, kleslo a drží si tú tendenciu. Moje rýchle analyzovanie dát hovorí o tom, že ľudia začali viac triediť ako v predchádzajúcom období. Vstúpili si možno viac do svedomia, začali viacerí doma kompostovať.
Odpad v obci Košeca triedia na základe nálepok s QR kódom. (zdroj: Adriána Henčeková)Myslíte si, že by sa takýto systém dal uplatniť aj vo väčších obciach alebo mestách?
Tento systém sa určite dá nejakým spôsobom preniesť a implementovať aj do iných samospráv, väčších alebo menších. Všetko záleží od toho, aká tam existuje infraštruktúra zberu, či tam majú väčšinu rodinných domov, alebo bytoviek. Dá sa to však prispôsobiť, pretože dáta sa dajú zhromažďovať rôznym spôsobom – či už cez nálepky QR kódom, alebo cez elektronické čipy. V každom prípade však platí to, že čím je evidencia rozdrobenejšia na menšie jednotky, ideálne na jednotlivé byty, tým je systém presnejší a spravodlivejší.
Plánujete svoje know-how v oblasti odpadov posúvať iným mestám, samosprávam, aby sa systémy odpadového hospodárstva mohli postupne zlepšovať?
Ja ani nemusím plánovať tieto veci, pretože ako sa hovorí, dobré sa predáva samo (smiech). V roku 2019 nás navštívilo niekoľko desiatok rôznych zástupcov samospráv a boli sme pre nich určite inšpiráciou, aby podobné alebo rovnaké systémy zaviedli aj u nich. Pokiaľ viem, niektorí už to majú rok v prevádzke, niektorí začali v priebehu tohto roka, niektoré samosprávy začínajú od budúceho.
Dlho ste pôsobili ako aktivista. Ako sa z vás stal expert na hospodárenie s odpadom?
Pomohla mi najmä prax. Tie roky na človeku zanechajú skúsenosti aj vedomosti. Neustála práca v oblasti odpadov, vzdelávanie sa v legislatíve a navrhovanie nových vecí patria k tomu. Obrovská praktická skúsenosť bola tiež pri realizácii triedeného zberu, či už pri jeho zavádzaní, alebo aj v neskoršom období. Expertom som skôr len v oblasti komunálnych odpadov, tam som ako ryba vo vode. V iných oblastiach odpadov to tak už nie je.
Predtým ste roky pôsobili v Dubnici nad Váhom, kde ste v časti Prejta začali množstvový zber, prečo sa to skončilo?
Systém fungoval na báze evidencie iba zmesového odpadu. Chybou samosprávy bolo, že tento systém zaviedla iba v jednej mestskej časti. Boli tam totiž domácnosti, ktoré praktizovali odpadovú turistiku, ale na druhej strane mesto ako celok s tým nemalo žiadny problém, pretože sa nevytvárali žiadne čierne skládky, akurát sa možno odpady premiestnili z jednej domácnosti do väčšieho kontajnera niekde na sídlisku. Nebol vôbec žiadny odborný dôvod na rušenie systému, v podstate k zrušeniu došlo len z politických dôvodov.
Ako ste sa dostali k odpadom? Veľa malých chlapcov túži byť smetiarom – bolo to tak aj u vás?
Určite som netúžil byť smetiarom. V podstate som sa k odpadom dostal náhodou. Bolo to ešte za čias socializmu. Mali sme skupinu kamarátov, boli sme pionieri a chodili sme na turistiku, na rôzne akcie, na chaty. Boli sme partia a jeden z našich kamarátov mal tetu v Amerike a tá mu posielala časopis National Geographic. On tam našiel článok o newyorskej skládke odpadov a jeho to zaujalo. Keďže nevedel po anglicky, prišiel za mnou a poprosil ma, či by som mu ten článok nepreložil, že čo sa tam píše. To bol vlastne môj prvý odborný kontakt, čo sa týka odpadov. Keď som mu to preložil, potom mi dal ešte preložiť letáčik o triedenom zbere z mesta San Francisco. Jeho to tak nadchlo, až sa začal zamýšľať nad tým, čo robia v zahraničí s odpadom a čo sa robí na Slovensku.
Prešli ste si fázou aktivistu, boli ste aj odpadový manažér. Čo ste sa za 27 rokov pôsobenia v oblasti hospodárenia s odpadom naučili?
To, že osobný kontakt je nenahraditeľný. Osveta pomocou nejakých plagátov či letákov nie je veľmi účinná. Najdôležitejšie je rozprávať sa s ľuďmi osobne a mnohé veci im tak vysvetľovať. V tomto smere je nenahraditeľná práca aktivistov v teréne a práca s ľuďmi.
Tiež je dôležité, aby bolo celé odpadové hospodárstvo nastavené komplexne. Keď sa majú dosiahnuť dobré výsledky v oblasti odpadov, ľudia musia cítiť komfort, že s akýmkoľvek druhom odpadu vedia rozumne naložiť. Musí teda existovať infraštruktúra, musí byť dostatočne blízka a pohodlná. Napríklad to, že ľudia môžu využívať zberný dvor dopoludnia aj poobede, poprípade cez víkend.
Ako často vynášate odpad doma vy?
Záleží na tom ktorý. Čo sa týka triedeného zberu, tak pomerne často, triedime dosť poctivo. Doma máme tri kompostéry a stále nám to nestačí. Niekedy zháňame biologický odpad aj od susedov, keď potrebujeme niečo na prevrstvovanie.
Ak ide o zmesový odpad, toho je skutočne minimum. Naša domácnosť naplní dve až tri nádoby za rok, aj to je asi veľa. Oproti bežným domácnostiam je to asi jedna desatina.
Aby ľudia mali motiváciu triediť odpad, musí byť systém pre nich dostupný, tvrdí Martin Kurinec. (zdroj: Adriána Henčeková)Ako to dokážete? Museli ste zmeniť svoje nákupné zvyklosti?
V prvom rade je to dôsledné triedenie a kompostovanie. Keď si predstavíme, že biologický odpad tvorí polovicu alebo aj viac z odpadu, ktorý domácnosť vyprodukuje, tak keby som sa pozrel len na toto, tak mám polovicu odpadov vyriešenú. Plus keď k tomu triedite všetko, čo doma vznikne, tak to je nejakých ďalších 30 percent množstva odpadu. Je len zopár odpadov, ktoré sa vytriediť nedajú.
A čo darčeky na Vianoce? Nesú sa v zero waste duchu?
Základný zero waste princíp je, že keď nemám veľa darčekov, nemám ani veľa odpadov. Toto je aj náš prístup. Darčeky sa nedávajú pre Vianoce, lebo o tom predsa nie sú. Sviatky pre nás predstavujú pokoj, radosť a požehnanie. My to riešime vtedy, keď vzniká potreba, a preto nemáme ani starosti s odpadom.
Text je súčasťou spolupráce denníka SME a projektu Mladí reportéri pre životné prostredie.
Beata
Balogová
