Europoslanci považujú za úspech roka reakciu EÚ na koronakrízu

BRUSEL. Rok 2020 bol predovšetkým v znamení hľadania odpovedí na koronakrízu.

Uviedli to slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z frakcií Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D), Obnovme Európu (RE) a konzervatívcov a reformistov (ECR) v hodnotení roku 2020 z pohľadu svojej práce.

Boj proti koronakríze

Ivan Štefanec (KDH/EPP) skonštatoval, že hlavnou prioritou EP bol boj proti zdravotným a ekonomickým následkom koronakrízy.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 3 687 infikovaných, covidu podľahlo 68 pacientov (minúta po minúte) Čítajte

"Podporili sme balík pomoci pod názvom Fond obnovy a mobilizovali aj ďalšie zdroje, ktoré pôjdu aj na rozvoj digitalizácie, malého a stredného podnikania, vedy, výskumu a na zelené technológie," uviedol.

Ako dodala Monika Beňová (Smer/S&D), kríza spôsobená pandémiou zaviedla dištančný spôsob rokovania tak v prípade výborov, ako aj plenárnych schôdzí EP. Ako kvestorka zodpovedala za plnenie úloh zameraných na prijímanie nových opatrení vrátane bezpečnostných a preventívnych či úpravy pracovných kontraktov.

Za najdôležitejšie označila činnosti EP súvisiace s prípravou európskeho rozpočtu na nasledujúce sedemročné obdobie a záchranného balíka po koronakríze.

Jej stranícky kolega v EP Robert Hajšel zdôraznil význam záchranného balíka na obnovu krízou utlmenej ekonomiky a dodal, že k jeho vytvoreniu prispel ako tieňový spravodajca k Fondu pre spravodlivú transformáciu. Fond pri modernizácii ekonomiky pomôže aj slovenským regiónom, najmä hornej Nitre a východnému Slovensku.

Miroslav Číž (Smer-SD/S&D) privítal aj podporu EP pre investície do digitalizácie európskeho priemyslu, čo zdôrazňoval aj ako tieňový spravodajca pri práci na dokumente o novej európskej industriálnej stratégii.

V tejto súvislosti Michal Šimečka (PS/RE) privítal fakt, že europarlament schválenie dlhodobého rozpočtu podmienil novým mechanizmom pre právny štát, ktorý nebude možné jednoducho obísť.

V praxi to podľa neho znamená, že ak budú autoritárski lídri aj naďalej pošliapavať demokratické hodnoty, znásilňovať spravodlivosť a rozkrádať európske peniaze, stratia kontrolu nad prerozdeľovaním eurofondov.

Rýchla pomoc

Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) priznal, že ako europoslanec sa snažil urobiť všetko pre to, aby EP dôsledky koronakrízy zmierňoval prostredníctvom európskej pomoci a spolupráce. Za úspech považuje rýchle schválenie financií na podporu zdravotníctva v krajinách EÚ či európsku podporu pri vývoji očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19.

Stal sa hovorcom frakcie ľudovcov vo výbore pre boj s dezinformáciami, čo podľa svojich slov chce využiť aj pri potláčaní konšpirácií šíriacich sa v súvislosti s pandémiou.

Ako spresnila Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS/ECR), EP schvaľoval nielen bezprecedentnú hospodársku pomoc členským štátom zasiahnutým novým koronavírusom, ale aj pomoc podnikom v ťažkostiach a ľuďom odkázaným na materiálnu pomoc. Za úspech považuje to, že v EP presadili podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu.

Za dôležité považuje Martin Hojsík (PS/RE) aj to, že návrhy na posilnenie európskej ekonomiky pomôžu EÚ, aby bola pripravená čeliť aj klimatickej kríze. "Presadili sme ambiciózny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov a od roku 2021 pôjde tretina rozpočtu Únie na boj s klimatickou krízou a na zvládanie jej následkov," odkázal.

Miriam Lexmann (KDH/EPP) tiež ocenila účinnú reakciu EÚ na pandémiu, zlou správou pre občanov je podľa nej dokonaný brexit.

Svoj prínos v EP vníma v presadení návrhov, ktoré môžu ľuďom pomôcť, či už ide o vyššie ohodnotenie materskej a rodičovskej dovolenky a ich zápočet do dôchodku, nediskriminačné začleňovanie a rešpektovanie seniorov a osôb so zdravotným postihnutím na európskom trhu práce alebo posilnenie prístupu ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu v kontexte starnúcej EÚ.