BRATISLAVA. Reforma súdnictva a s ňou súvisiace zmeny ústavy nadobudli účinnosť. Právna úprava prináša reformu zloženia Ústavného súdu, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov.
Zmeny pri Ústavnom súde sa dotýkajú nielen spôsobu jeho rozhodovania, ale aj spôsobu voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu. Väčšiu právomoc bude mať prezidentka alebo prezident, ktorý by v prípade patovej situácie, keď parlament nepredloží kandidátov, vymenoval sudcov sám.
Na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak by sa touto väčšinou nepodarilo kandidátov zvoliť ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe bude stačiť už len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
Ústavný súd už zároveň nebude rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou.
Ruší sa rozhodovacia imunita
Kolíková má zelenú. Parlament schválil reformu justície Čítajte Nová legislatíva tiež rozširuje pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti.
Okrem toho sa zruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie už nemá vydávať Ústavný súd.
Ústavný zákon v oblasti justície ukotvuje aj vekový cenzus sudcov. Po novom budú z funkcie odchádzať sudcovia všeobecných súdov vo veku 67 rokov. V prípade sudcov Ústavného súdu to bude 72 rokov.
Sudca sa bude môcť po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Parlament tiež zakotvil v ústave hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov.
Vzniká Najvyšší správny súd
Vznikne aj Najvyšší správny súd, ktorý bude mať postavenie ako Najvyšší súd v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií.
Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.
Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť obrátiť na súdnu radu, aby posúdila, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie sudcu. Ak s tým rada vysloví nesúhlas, v trestnom stíhaní sa nebude pokračovať.
Týkať sa to bude len trestného činu ohýbania práva. Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky.
Niektoré ďalšie ustanovenia súvisiace s reformou justície nadobudnú účinnosť 1. augusta 2021 a ďalšie 1. januára 2025.
