BRATISLAVA. Optimálnym riešením pre vrakunskú skládku v Bratislave by bola úplná likvidácia toxického odpadu a nie jej zabetónovanie bez riešenia. V rozhovore pre TASR to povedal šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) s tým, že celú vec skúmajú experti aj audit ministerstva.
Ohradenie skládky podzemným múrom, čiže jej enkapsulácia, sa priznávalo aj predchodcami na ministerstve životného prostredia ako dočasné riešenie. "Nemalo sa ale urobiť viac, než ohradiť tisíce metrov kubických kontaminovanej zeminy a nechať ju tam?" pýta sa Budaj. Za veľké peniaze sa podľa neho nemusí získať taká hodnota ako by sa mala.
O probléme vrakunskej skládky diskutuje envirorezort s "celou škálou expertov". "Hlavným cieľom je zastaviť šírenie kontaminačného mraku na Žitný ostrov," poznamenal Budaj.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, projekt má zaplatiť Európska únia.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Ministerstvo očakávalo spustenie sanácie ešte v roku 2018. Na projekt bolo nakoniec vydané územné rozhodnutie v júli 2019, právoplatnosť nadobudlo v decembri 2019, a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava ako príslušného nadriadeného orgánu, ktorý potvrdil vydané územné rozhodnutie.
