BRATISLAVA. Posilnenie pripravenosti štátu na kybernetické hrozby, efektívne odhaľovanie a objasňovanie počítačovej kriminality, zvýšenie odolnosti súkromného sektora, ale aj bezpečné služby poskytované štátom patria medzi strategické ciele, ktoré určuje Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025.
Slovensko by sa podľa nej malo zamerať aj na upevnenie pozície pri medzinárodnej spolupráci, ale aj vzdelávanie a podporu rozvoja výskumu. Návrh stratégie vo štvrtok schválila vláda. Do konca marca má riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) predložiť akčný plán jej realizácie.
Materiál predložil NBÚ. Ako zdôrazňuje v dokumente, kybernetická bezpečnosť musí byť spoločnou zodpovednosťou štátu a jeho občanov. Konštatuje, že útoky cudzích mocností, ale aj aktivity kybernetických zločincov, majú značný dosah na bežné fungovanie.
Stratégia má predstavovať "ucelený koncept riadenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti, strategické smerovanie na základe jasných princípov a presne definovaných strategických cieľov, ktoré sú základom pre dobre vyvinutý systém, ktorý dokáže pružne reagovať na aktuálne hrozby a zabezpečiť tak vysokú mieru kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni".
Dokument pomenúva aj aktuálne hrozby v kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu pri neriešení prerásť do reálneho útoku.
SIS využila na kyberbezpečnosť v minulom roku 11 miliónov eur z eurofondov Čítajte Ide napríklad o neustály rozvoj nových techník a spôsobov útokov. Dokument upozorňuje tiež na zraniteľnosť používateľov. Pripomína, že nemá len technologický charakter, ale môže vychádzať aj z nedostatočného bezpečnostného povedomia či nízkej lojality voči zamestnávateľovi.
Ďalšími hrozbami sú podľa materiálu napríklad nedostatok odborného personálu, ale aj laxný prístup k požiadavkám vyplývajúcim z legislatívy alebo štandardov.
Riziko vidí NBÚ tiež v pomalom výkone trestného práva v oblasti počítačovej kriminality s neistým výsledkom, útokoch na zložky štátu, ale aj nelegálnych aktivitách presahujúcich kybernetický priestor. Môže ísť napríklad o šírenie detskej pornografie či dezinformácií.
