BRATISLAVA. Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku sa zlepšilo. Konštatuje to v poradí piata Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území SR, ktorú v stredu schválila vláda.
Situácia sa postupne zlepšuje
Autori hodnotiacej správy za obdobie 2019 - 2020 pri porovnaní výsledkov prieskumu s monitorovaniami za predchádzajúce obdobia poukazujú na znižovanie počtu prípadov, keď mohlo dôjsť k správnemu deliktu nerešpektovaním povinných ustanovení zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Na Fica, Kotlebu či Harabina si za porušovanie opatrení netrúfnu. Rómovi dali pokutu 500 eur Čítajte "Správa z roku 2016 evidovala 1712 prípadov, v roku 2018 uvádzala 1267. V sledovanom období to bolo 781 prípadov," informujú autori správy.
Znižuje sa tiež počet prípadov nerešpektovania ustanovení zákonov, ktoré nie sú hodnotené ako správny delikt (napríklad vydanie úradných povolení na požiadanie v jazyku národnostnej menšiny).
Naopak, zvyšuje sa počet prípadov využitia možnosti zákona, ktoré nie sú stanovené ako povinnosť (napríklad dvojjazyčné označenie ulíc v obci či geografických území aj v jazyku národnostnej menšiny, vedenie rokovania obecného zastupiteľstva v menšinovom jazyku).
"V roku 2018 sa jazykové práva v tejto kategórii využívali v 2194 prípadoch, čiastočne sa využívali v 1053 prípadoch a nevyužívali v 2611 prípadoch. V sledovanom období boli možnosti vyplývajúce zo zákona využité v 2359 prípadoch, čiastočne v 1096 prípadoch a neboli využité v 2294 prípadoch," spresňuje materiál.
Problém úplne nezmizol
V prípade miestnych samospráv došlo podľa výsledkov monitoringu k zlepšeniu aplikácie zákona, a to najmä u obcí s maďarskou, rusínskou a rómskou národnostnou menšinou. V obciach s ukrajinskou národnostnou menšinou nenastali väčšie zmeny a v obci s nemeckou národnostnou menšinou sa situácia mierne zhoršila.
"Vytváranie podmienok na používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku hodnotila viac ako polovica obcí a orgánov štátnej správy ako bezproblémové, 12 percent obcí a orgánov štátnej správy ako problémové a 30 percent ako čiastočne problémové," uvádza ďalej správa.
Jej autori deklarujú, že napriek evidentnému zlepšeniu situácie pretrvávajú v aplikačnej praxi zákona stále značné rezervy.
"K riešeniu tejto situácie by mohlo pomôcť, ak by sa prihliadalo na jazykové kompetencie uchádzačov pri prijímaní do zamestnania, a zároveň by sa podporoval rozvoj jazykového kompetenčného vzdelávania zamestnancov zameraného na zlepšenie ovládania odbornej terminológie v jazykoch národnostných menšín. Ďalším nástrojom by mohlo byť zriadenie kompenzačného fondu, z ktorého by mohli orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadené právnické osoby čerpať finančné prostriedky na krytie nákladov spojených s plnením povinností, ktoré im ukladá zákon o používaní jazykov národnostných menšín," dodávajú predkladatelia.
Materiál mapuje vnútroštátny legislatívny rámec používania jazykov národnostných menšín v SR, sumarizuje proces a výsledky implementácie medzinárodnoprávneho rámca používania menšinových jazykov, ako aj aktuálny vývoj v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia používania jazykov národnostných menšín.
Monitorovacia správa vychádza s dvojročnou periodicitou, mapuje vždy dvojročné obdobie.
