BRATISLAVA. Vlaňajšok bol na území Slovenska tretím až šiestym najteplejším rokom v histórii meraní. Teplotné rekordy padali po celej krajine.
Na meteorologickej stanici v Hurbanove, ktorá funguje od roku 1872, zaznamenali vlani šiesty najteplejší rok od začiatku pozorovaní. Priemerná ročná teplota tam podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu minulý rok stúpla o 1,9 stupňa nad dlhodobý priemer z minulého storočia.
V celoeurópskom meradle bol rok 2020 najteplejší v dejinách.
Tento rok sa neočakávajú globálne teplotné rekordy aj v dôsledku pravidelnej odchýlky v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne známej ako El Niño. Napriek tomu však bude tento rok výrazne teplejší než zvyčajne, a to aj na Slovensku, hovorí klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ.
"Je to dlhodobý trend a roky budú čoraz teplejšie. Aj rok 2021 bude minimálne v top desiatke najhorúcejších rokov. Zároveň by však nemalo byť až tak veľmi sucho ako vlani, no to ukážu až nasledujúce mesiace," povedal Pecho.
December 2020 bol na väčšine územia Slovenska veľmi teplý Čítajte Minulý rok čelila krajina pre nedostatok zrážok nebezpečnému úbytku zásob podzemných vôd a riziku, že budú vysychať pramene a studne.
Od roku 1960 sa Slovensko celkovo oteplilo o viac než 2,5 stupňa. Pri súčasnom tempe zmien hrozí už v najbližšom desaťročí nárast priemernej ročnej teploty o tri až štyri stupne, varujú odborníci.
S pribúdajúcimi horúcimi rokmi sa u nás bude čoraz častejšie objavovať extrémne počasie, najmä dlhodobé sucho, ktorého následky pre prírodu a ekonomiku budú čoraz výraznejšie, vysvetľuje Pecho. "Ohrozená bude produkcia potravín, ale aj poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Slovensko to neobíde a vláda sa na to bude musieť pripraviť."
Čaká sa na katastrofu
Napriek množiacim sa hrozbám a čoraz viditeľnejším dosahom Slovensko nie je na klimatickú zmenu pripravené, tvrdí Andrej Šteiner z Karpatského rozvojového inštitútu, ktorý sa venuje podpore a presadzovaniu udržateľného rozvoja miest a regiónov.
