Starosta dedinky Saint-André-Valborgne Régis Bourelly dal v roku 2019 inštalovať tabuľku "Pozor, vstupujete na územie francúzskej dediny" s varovaním, že tu zvonia kostolné zvony a žijú hospodárske zvieratá a ak s tým majú návštevníci problém, nie sú na správnom mieste. Jeho iniciatívu chceli napodobniť stovky ďalších.
Francúzske súdy boli v posledných rokoch zaplavené tisíckami susedských sporov, ktorých predmetom bola aj snaha navždy utíšiť kohúta či žaby alebo zabrániť susedovi chovať ovce, lebo páchnu.
Spory medzi starousadlíkmi a novými obyvateľmi o hluk a pach sa tak zintenzívnili, až zasiahol štát.
Francúzsky senát minulý týždeň definitívne a jednomyseľne schválil, že vidiecke zvuky a pachy budú patriť do "zmyslového kultúrneho dedičstva". To, čo všetko bude doň spadať, sa ešte doladí na ministerstve kultúry.
Čuch, toľké veky zanedbávaný zmysel, o ktorý sa historici takmer neobtreli, sa môže tešiť na výrazné zviditeľnenie. A nielen vône vidieka budú zaujímavé, ale aj pachy miest.
Európski vedci totiž pripravujú databázu pachov nášho kontinentu z minulých storočí, aby si k minulosti všetci mohli pričuchnúť.

Paríž ako centrum smradu
Historici a ďalší výskumníci zo šiestich krajín sa v projekte Odeuropa chystajú zostaviť európske "pachové dedičstvo" od 16. do 20. storočia.
Je to náročná úloha, keďže čuchové vnemy sú veľmi závislé od kontextu a nedajú sa jednoducho rozložiť na univerzálne uznávané jednotky.
Pomocou umelej inteligencie preskúmajú tisícky textov aj obrazových záznamov, aby našli typické príjemné aj nepríjemné arómy z nášho kontinentu a to, čo nám hovoria o zmenách v spoločnosti.
Spolu s chemikmi a parfumérmi výskumníci potom plánujú zrekonštruovať viac než stovku pachov, ktoré by v múzeách mohli návštevníkov preniesť do minulosti.
Aké boli dávne vône miest? Muzeálne oddelenie s niektorými pachmi by bolo skúškou odvahy.