Niektorí poctivo izolujú starších ľudí v domácnosti, takže sa ako jediní nenakazili, iných nie je možné presvedčiť, ani aby dodržiavali odstup. Aj takto antropológ ANDREJ BELÁK opisuje boj proti pandémii vo vylúčených rómskych komunitách. Za svoju prácu získal ocenenie Biela vrana, ktoré sa odovzdáva za občiansku statočnosť a spoločenský prínos.
Ako vnímate ocenenie Biela vrana?
Je príjemné zistiť, že si niekto všimol vašu prácu a že oceňuje aj to, ako sa za ňu viete postaviť proti mocnejším. Na odovzdávaní sa zišlo veľa milých ľudí a pred odovzdávaním nám povedali, že chcú, aby sme si to najmä užili. To sa podarilo.

Na druhej strane som organizátorom opäť pripomenul aj to, že je pre mňa trpké dostať cenu za prácu vo vylúčených komunitách počas pandémie, keď sa nám náš hlavný zámer nepodaril.
Posledné týždne aj tam denne zbytočne zomierajú ľudia na Covid-19. O ocenení pôvodne rozhodli ešte v septembri, po prvej vlne, keď platilo, že sme sa do veľkej miery zaslúžili, že sa úmrtiam zabránilo.
Prečo ste si vybrali takúto profesiu?
Žil som istý čas v osade pri Krupine. Ako antropológ som sa tam zaberal otázkou, prečo tamojší ľudia nerobia pre svoje zdravie viac. Zistili som, že mnoho predstáv, ktoré o ľuďoch z takýchto komunít kolujú, aj v domácej odbornej literatúre, aj medzi neziskovkármi, sú nezmysly.
Napríklad, že bohatší Rómovia sa automaticky viac starajú o svoje zdravie a že by teda stačilo vyriešiť príjem a zdravie Rómov by sa automaticky zlepšilo. A mnoho iného.
Čo ste robili po tom?
S ľuďmi v osade sme sa veľmi zblížili a pocítil som silný záväzok ich odvážnu dôveru vo mňa aj nejako prakticky splatiť.
Od roku 2013 som preto začal spolupracovať s projektom Zdravé komunity, ktorý sa zameriaval na osvetu. Vďaka akademickým prácam, ktoré mi medzičasom začali vychádzať, ma zároveň začali prizývať ako experta aj k tvorbe súvisiacich politík.
Tak ste sa dostali aj k riešeniu pandémie v osadách?