BRATISLAVA . Slovenská advokátska komora (SAK) navrhuje maximálnu lehotu kolúznej väzby v dĺžke tri mesiace. Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa komory Alexandra Donevová, SAK sa v tejto súvislosti obrátila na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) s viacerými návrhmi zmien v trestnom poriadku týkajúcich sa väzby.
Skrátiť by sa mala na nevyhnutný čas
Tento inštitút, ako najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu, by podľa SAK mal byť riadne odôvodnený a trvať len nevyhnutný čas.
Pojednávanie v kauze prípravy vraždy Volzovej pre pandémiu zrušili Čítajte Návrh obmedziť dĺžku väzby zameranej na zabránenie možnosti obvineného ovplyvňovať svedkov vychádza podľa komory z potreby urýchliť prípravné konanie a zabrániť jeho prieťahom v situácii kolúznej väzby.
„Ide podľa nášho názoru o dostatočnú lehotu na vykonanie výsluchu osôb, kde hrozí kolúzne správanie obvineného,“ uvádza komora. Tá ďalej navrhuje upresnenie dôvodu kolúznej väzby v tom zmysle, že by sa vzťahoval iba na konkrétnych, doposiaľ nevypočutých svedkov, pri ktorých hrozí kolúzne správanie, pričom po ich vypočutí v trestnom konaní by tento dôvod väzby zanikol.
Chcú posilniť kontrolu dôvodnosti stíhania
SAK navrhuje aj zvýraznenie povahy väzby ako „ultima ratio“ (krajného prostriedku alebo poslednej možnosti) oproti ostatným možnostiam jej nahradenia. „Súd by mal povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy nie je možné väzbu nahradiť,“ uvádzajú advokáti.
Takisto chcú posilniť súdnu kontrolu dôvodnosti trestného stíhania. „Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že súd pri rozhodovaní o väzbe má mať možnosť hlbšie preskúmať dôvodnosť samotného obvinenia,“ uvádza SAK.
Komora argumentuje tým, že väzba je obmedzenie osobnej slobody osoby, ktorá nie je a ani v konečnom dôsledku nikdy nemusí byť odsúdená za spáchanie trestného činu.
„Pri zachovaní prezumpcie neviny ide o nevinnú osobu a zásah do jej práv má byť za prísne stanovených podmienok a len na nevyhnutne dlhý čas,“ zdôrazňuje SAK s tým, že trvanie väzby sa nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu.
Priemerná dĺžka prekračuje sto dní
„Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú. Kým v roku 2010 to bolo 1 972 osôb, v roku 2015 celkovo 1 813 osôb, tak v roku 2018 to už bolo 2 520 osôb,“ uvádza komora.
V roku 2019 okresné súdy SR podľa komory vybavili 2 495 väzobne stíhaných osôb a priemerná dĺžka väzby bola 116,4 dňa. „To znamená, že takmer 2 500 ľudí zavreli do cely v priemere na štyri mesiace pred tým, ako bolo na súde preukázané, že naozaj trestný čin spáchali,“ zdôraznila komora.
SAK dodala, že navrhovaná úprava trestného poriadku by bola vyváženou odpoveďou na záujem na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti obvinených na jednej strane a záujem spoločnosti na vyšetrovaní protispoločenskej činnosti na druhej strane.
