Parlament po šestnástich rokoch schválil novú Obrannú stratégiu

BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady ( v stredu schválili novú Obrannú stratégiu.

Dokument hovorí, že základným cieľom obrannej politiky Slovenskej republiky je zachovanie jej zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.

Za najúčinnejší spôsob obrany považuje SR kolektívnu obranu v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO).

Zo 120 prítomných poslancov dokument podporilo 108 z nich, proti boli 11, zdržal sa jeden. Posledná parlamentom schválená stratégia bola z roku 2005.

Obranná stratégia SR

Ide o strategický dokument, ktorý určuje základné prístupy Slovenskej republiky k zabezpečovaniu svojej obrany. Obranná stratégia reaguje na meniace sa bezpečnostné prostredie. Upozorňuje napríklad na šírenie zbraní hromadného ničenia, nárast hrozieb súvisiacich s využívaním kybernetického priestoru a vesmíru či na šírenie propagandy a dezinformácií. Tie môžu negatívne ovplyvňovať súdržnosť a akcieschopnosť NATO a Európskej únie (EÚ).

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bezpečnosť iste nie je všetko, ale bez bezpečnosti je všetko nič (prejav Korčoka) Čítajte 

Medzi hrozby, ktoré môžu mať vplyv na slovenskú bezpečnosť, zaradili aj činnosť cudzích spravodajských služieb na Slovensku a ich úsilie o prienik do orgánov štátnej správy, ďalej terorizmus s potenciálom ohroziť SR a jej spojencov, či masívnu nelegálnu migráciu súvisiacu najmä s nefunkčnými štátmi alebo zmenou klímy.

Základným cieľom obrannej politiky Slovenska je zachovanie zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc, „ktoré sú nevyhnutnou podmienkou bezpečnosti štátu“. Zásadou Slovenska je byť zodpovedným štátom, spoľahlivým spojencom a dôveryhodným partnerom v medzinárodných vzťahoch. Obranná stratégia pripomína, že Slovensko uprednostňuje mierové riešenie sporov a usiluje sa o mierové spolunažívanie s ostatnými štátmi.

Obranná stratégia navrhuje skvalitniť riadenie obrany štátu, zvýšiť kapacity a spôsobilosti ozbrojených síl, zvýšiť účasť domáceho obranného priemyslu na zabezpečovaní obrany SR, zvýšiť pripravenosť obyvateľstva a zabezpečiť potrebné zdroje na obranu a ich efektívne a transparentné využitie.

„Slovenská republika vo výstavbe ozbrojených síl zabezpečí ich mobilnosť, palebnú účinnosť, nasaditeľnosť, udržateľnosť, flexibilnosť, odolnosť, vrátane udržiavania odolných komunikačných a informačných systémov a ich obrany proti kybernetickému útoku,“ definuje dokument.

Blanár žiadal prepracovanie

"Novú Bezpečnostnú stratégiu potrebujeme, pretože svet okolo nás sa dramaticky mení. Sme konfrontovaní nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, hybridné vojny, kybernetické útoky či dezinformácie," vyhlásil v pléne minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

Od poslednej aktualizácie stratégie, v roku 2005, sa podľa Korčoka výrazne zmenilo bezpečnostné prostredie. Pripomenul, že pandémia nového koronavírusu nám ukazuje našu zraniteľnosť.

Šéf slovenskej diplomacie priblížil, že bezpečnosť je stav, keď môže štát vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom, pričom občania i štát nie sú obmedzovaní vonkajšími ani vnútornými okolnosťami.

"Bezpečnosť si dennodenne užívame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vieme si ju úplne presne predstaviť až vtedy, keď nám chýba," upozornil s tým, že zodpovedný štát do nej preto investuje prostriedky. Želá si, aby práve bezpečnosť bola vecou, na ktorej politici dokážu prekonať koalično-opozičné zákopy.

Podpredseda Národnej rady Juraj Blanár (Smer) ocenil konštruktívnu diskusiu k stratégii. Súhlasí, že by sa z témy nemal vytĺkať politický kapitál. Preto namietal, že dokument obsahuje aj plán SaS a vlády o "modernom a úspešnom Slovensku". Navrhoval ho preto stiahnuť a prepracovať.

Blanár argumentoval, že ak chce preň koalícia nájsť širokú podporu, nemal by obsahovať program jednej strany či vlády. Poukázal na to, že stratégia presahuje volebné obdobie vlády.

V súvislosti s implementáciou programu o modernom Slovensku hovorí o zbytočnej nadpráci, ktorou bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Poznamenal, že práve zahraničná politika bola v novodobej histórii Slovenska to, na čom sa zvyčajne dokázala nájsť zhoda naprieč politickým spektrom.

Napriek tomu podľa neho stratégia správne reflektuje na najnovšie výzvy a hrozby. Spomenul napríklad kybernetické hrozby či sociálne siete. Podčiarkol tému multilateralizmu.

"Ak by krajina ako Slovensko mala na niečom trvať, tak je to dodržiavanie medzinárodného práva," povedal. Rovnako pozitívne vníma aj to, že dokument definuje vzťah k Číne. Poznamenal, že táto krajina sa od roku 2005 stala globálnym hráčom a treba na to reflektovať.