„V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu. A všetci sa šli dať zapísať - každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave.
Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta...“
Už ústredná scéna kresťanstva sa viaže so súpisom obyvateľstva. Obíďme fakt, že o súpise sa zmieňuje len jediné z evanjelií, Lukášovo, a aj námietky historikov, že tak ako je v ňom opísané, sa udiať nemohlo.
Evanjelista zrejme zhrnul viacero udalostí do jednej, pričom sčítanie ľudu mu poslúžilo iba nato, aby spojil narodenie Ježiša na sklonku vlády Herodesa Veľkého s mestom Betlehem.
Cenzus však spomína aj dobový židovský historik Josephus Flavius, podľa neho sa konal až v rokoch 6 - 7 nášho letopočtu a zahŕňal registráciu osôb a ich majetku, druhou etapou bolo zdanenie.
V krajine práve okupovanej Rimanmi ho vnímali ako niečo nové, neslýchané a považovali ho za taký zásah do svojej slobody, že vyvolal odpor obyvateľstva a povstanie.
Zdanlivo nudná byrokratická záležitosť ako sčítanie ľudu mohla nakoniec viesť k nenávisti a ku krviprelievaniu.
Súpisy na daňové i vojnové účely
História sa väčšinou týka elít, o ktorých písali dvorní kronikári. Máme správy o vojnových ťaženiach, svadbách princov a propagandistických stavbách, no o životoch miliónov obyčajných ľudí nevieme takmer nič.
Sú to len čísla. Pokiaľ sa nespolitizujú Čítajte Z tmy dejín sa vynárajú masy ľudí až s prvými sčítaniami obyvateľstva. „Podľa gréckeho historika Herodota sa sčítanie ľudu objavilo už pravdepodobne v strednej a novej ríši v Egypte,“ hovorí archeológ Branislav Kovár zo Slovenskej akadémie vied.
