BRATISLAVA. Slovenská pošta dnes vydala poštovú známku k 30. výročiu založenia Vyšehradskej štvorky (V4). Motívom známky je číslo „30“, ktoré plynulo prechádza do systému štyroch roztvorených článkov reťaze.
Poštová známka
Myšlienka dizajnu definuje úzke politické, ekonomické a sociálne vzťahy medzi štyrmi krajinami V4, teda Poľskom, Českou republikou, Slovenskom a Maďarskom.
Ako informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková, jej nominálna hodnota je 1,70 eura. Poštová známka má rozmery 40×30 mm vrátane perforácie a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s deviatimi známkami. Vytlačená bola technikou ofsetu. Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky je poľská grafička Agnieszka Sobczyńska.
Spolu s poštovou známkou vydáva Slovenská pošta aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 15. februára 2021 a domicilom mesta Bratislava. Dorčáková priblížila, že na FDC obálke vytlačenej technikou ofset je zobrazená mapa štyroch členských štátov V4 s ich vlajkami. Motívom pečiatky je graficky spracovaný znak V4. Autorom FDC a FDC pečiatky je Adrian Ferda.
Vyšehradská štvorka
Poslanec Národnej rady SR Peter Osuský (SaS) objasnil, že názov a symbolika Vyšehradskej štvorky pochádza zo stretnutia troch panovníkov, ktoré sa konalo v roku 1335 v uhorskom meste Visegrád.
Skonkretizoval, že na stretnutí sa zúčastnil český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír III. Veľký a uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Výsledkom stretnutia bolo dôležité diplomatické zblíženie a dohoda o spoločnej obrane proti silnejúcim Habsburgovcom. Podľa Osuského nastalo po stretnutí obdobie rozkvetu všetkých troch kráľovstiev a všetky dosiahli „nebývalý hospodársky rozmach".
Čaputová zhodnotila tri desaťročia Vyšehradskej štvorky, ciele sa podľa nej naplnili Čítajte Osuský podotkol, že V4 bola pôvodne V3 a vznikla po páde komunistickej totality v roku 1989. Vtedy sa tri krajiny rozhodli pre užšiu spoluprácu s cieľom „návratu“ do Európy. Schôdza, ktorá položila základy projektu trojstrannej spolupráce, bola zvolaná v máji 1990.
„V historickom Vyšehrade podpísali 15. februára 1991 Václav Havel, József Antall a Lech Walesa Vyšehradskú deklaráciu. Jej účelom bolo obnovenie štátnej suverenity, eliminácia pozostatkov totalitného systému, vybudovanie parlamentnej demokracie, vytvorenie moderného trhového hospodárstva a plné zapojenie sa do európskeho politického, bezpečnostného, hospodárskeho a právneho systému,“ ozrejmil koaličný poslanec.
Po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vznikom dvoch samostatných štátov v roku 1993 sa trojstranná spolupráca zmenila na štvorstrannú.
