Hudobníčku a učiteľku Teréziu Mardiakovú netrápi, ak jej deti pri rozprávaní používajú zlú gramatiku.
Viac jej ide o to, aby poznali chorvátčinu - jazyk svojich starých rodičov a vedeli do nej zo slovenčiny plynule prechádzať. Preto s nimi hovorí po chorvátsky.
Aj ona získala tento jazyk od rodičov a cez nich sa dostala aj k chorvátskej ľudovej muzike. Nečudo teda, že ju najľahšie nájdete, keď sa začnete zaujímať o hru v detskom tamburicovom súbore.
Bola pri jeho založení v Devínskej Novej Vsi a presne na tomto mieste začala pred mnohými rokmi viesť aj hudobníkov v chorvátskom folklórnom súbore Črip.
Naša muzika
Keď sa súbor zakladal, mala čerstvých sedemnásť a za sebou detstvo v rodine, kde sa chorvátska muzika a chorvátčina ponúkali v jednom srdečnom balíku. S rodičmi a starými rodičmi hovorí po chorvátsky a celá rodina sa nepochybne hlási k chorvátskej národnosti.

Babka z maminej strany pochádza z Chorvátskeho Grobu a ešte aktívne hovorila po chorvátsky. Aj jej mama tomuto jazyku rozumela, i keď u nej už jazyk nebol taký silný. Rodina z otcovej strany pochádzajúca z Devínskej Novej Vsi však bola čisto chorvátska, a tak nebolo ťažké tento jazyk posunúť v rodine ďalej.