Sadol si, namočil pero do kalamára a začal písať. Mal päťdesiat rokov a v tých časoch to bol vysoký vek. Bol čas rekapitulovať život a spísať kroniku svojej rodiny.
Boli v nej známi hudobníci a tradícia siahala až k najstaršiemu známemu predkovi. Volal sa Veit Bach a hoci bol pekár, vraj tiež rád muzicíroval. A zrejme pochádzal z Prešporka.
Svedectvo nám zanechal umelec, bez ktorého by nemohol existovať Mozart ani Beatles. Johann Sebastian Bach.
Ako pekne to muselo spolu znieť!
„Vitus Bach, pekár bieleho pečiva v Uhorsku, musel ujsť v 16. storočí pre luteránsku vieru. Keď speňažil svoj majetok najlepšie, ako mohol, vysťahoval sa do Nemecka, a keďže v Durínsku našiel dostatočné bezpečie pre svoje luteránske vierovyznanie, usadil sa vo Wechmare neďaleko Gothy, kde ďalej robil svoje remeslo.
Najväčšie potešenie mal z hrania na malej citarke, ktorú si brával so sebou do mlyna a brnkal na nej do taktu pri mletí. Ako pekne to muselo spolu znieť! A to bol začiatok hudby u jeho potomkov.“
Tieto vety pochádzajú z rodinnej kroniky z roku 1735, ktorú spísal hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach. Meno dávneho predka písal v latinskej verzii, nemecky znelo Veit, po slovensky Vít.
Informáciu o pôvode Bachovho predka zopakoval aj umelcov syn Carl Philipp Emanuel Bach v nekrológu za mŕtvym otcom: „Toľko je isté, že od Veita Bacha, prapraotca rodiny, sa všetci jej členovia až po siedmu generáciu venovali hudbe. Tento Veit bol v 16. storočí vyhnaný z Uhorska a usadil sa v Durínsku.“
A Uhorsko, ktoré sa tradovalo v rodine ako rodná hruda, predstavovalo podľa všetkého vtedajšie korunovačné mesto na Dunaji. Dnešnú Bratislavu.
