BRATISLAVA. Majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2019 stále nezverejnili. Povinnosť zverejniť ich na webe Národnej rady má parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.
Jeho šéf Boris Susko (Smer) ozrejmil, že dôvodom je enormný nárast počtu verejných funkcionárov, preverenie ich priznaní tak trvá dlhšie. Situáciu komplikuje aj pandémia nového koronavírusu.
Člen výboru Tomáš Lehotský (Za ľudí) zároveň avizuje zmenu zákona, ktorá by mala priniesť povinnosť zverejniť konkrétnejšie údaje.
Takmer štyrikrát viac funkcionárov
Od 1. januára 2020 sa podľa Suska rozšíril rozsah verejných funkcionárov viac ako štvornásobne, z asi 580 na vyše 2000. Viacero funkcionárov podľa neho ani nevedelo, že túto povinnosť má.
Výbor musí všetky podané priznania skontrolovať a dožiadať si informácie, ak sú v nich nepresnosti. Po skompletizovaní priznaní má výbor vypracovať správu, odobriť ju a až následne sa priznania zverejnia.
Lehotský považuje za nešťastné, že sa naťahuje zverejnenie priznaní. Výboru však podľa neho nevyplýva povinnosť informovať funkcionárov o tejto povinnosti.
"Dokonca to nie je ani možné, keďže samotný výbor netuší, koho všetkého by mal informovať, keďže nemôže vedieť, kto všetko sa stal verejným funkcionárom. Tu vidieť, že ten systém nie je funkčný," uviedol pre TASR.
Lehotský chce zmeny
Zmeny v podobe majetkových priznaní by sa mali podľa poslanca týkať toho, aby bolo možné medziročne reálne odčítať majetkové prírastky. Dodal, že v súčasnosti sa nedá porovnať výška majetku a jeho zmeny počas funkčného obdobia osôb.
"To znamená, v majetkových priznaniach by mali byť konkrétnejšie údaje, nielen to, že mám na účte peniaze," skonštatoval.
Ambíciou je tiež zriadiť samostatný úrad, ktorý by mal kontrolovať, monitorovať a skúmať majetkové priznania. Chce takisto navrhnúť IT riešenia, ktoré by umožnili jednoduchšie získavanie údajov naprieč jednotlivými štátnymi a možno aj súkromnými databázami.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa týka prezidenta, poslancov parlamentu, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv.
Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky.
