SME

Na Slovensko tečú z Maďarska milióny eur. Ako si Orbán buduje vplyv

Futbalisti FC DAC Dunajská Streda na ilustračnej fotografii. (Zdroj: SITA)

Orbán dotuje noviny, umenie i šport.

Téma o financovaní zahraničných Maďarov z Budapešti je výsledkom spolupráce novinárov zo Slovenska, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska. Denník SME ju prináša spolu s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, na ktorého webe icjk.sk je možné nájsť rozsiahlu analýzu v slovenčine. Reportáže a analýzy z ďalších krajín sú publikované na webe hungarianmoney.eu.

Na tomto texte spolupracovali Karin Kőváry Sólymos, Márk Finta a Lukáš Diko.

J e leto 2019, pol roka pred slovenskými parlamentnými voľbami a splnomocnenec maďarskej vlády pre národnostnú politiku Péter Szilágyi v rifliach a bielej košeli reční pred desiatkami ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Maďarov z Felvidéku čakajú dôležité rozhodnutia, veď prichádzajú voľby. Je dôležité, aby sme ukázali silu Maďarov a že oni sú schopní sa vrátiť do parlamentu v takej forme, v akej tam boli dávnejšie," hovorí Szilágyi.

Nejde pritom o predvolebný míting, aké mali maďarské strany vtedy často. Szilágyi rečnil na Gombaseckom tábore, čo je letný festival so zameraním na maďarskú menšinu.

Podobne ako na festivaloch Pohoda či Grape, aj na Gombaseckom tábore nájde návštevník okrem hudby rôzne spoločenské, ale aj politické diskusie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Szilágyi si dáva pozor, aby v príhovore nemenoval konkrétne maďarské strany na Slovensku, jeho odkaz pre voličov je však jasný. Szilágyiho šéf, maďarský premiér Viktor Orbán sa netají, že odmieta stranu Most-Híd, ktorú vtedy viedol Béla Bugár. V roku 2019 dokonca vyhlásil, že stranu považuje za "triesku pod nechtom".

Orbán dáva prednosť konkurencii Mosta, čiže SMK alebo strane Spolupatričnosť.

"Cieľom maďarskej vlády je, aby čím užšie previazala Maďarov ako 15-miliónový svetový národ a aby tú sieť utkala čím tesnejšie. Práca, ktorá sa začala v roku 2010, ide dobrým smerom, veď odvtedy prišli investície a aj vďaka ich výsledkom môžeme teraz stáť tu," pokračuje Szilágyi.

Gombasecký tábor, ktorému šéfuje podpredseda maďarskej strany Spolupatričnosť Örs Orosz, Orbánova vláda štedro dotuje. Na organizáciu tábora či na kúpu pozemkov v Gombaseckom údolí poslala vyše 250 miliónov forintov, čiže približne 700-tisíc eur.

Gombasecký tábor je len jednou z množstva spoločenských aktivít Maďarov na južnom Slovensku, ktoré finančne podporuje maďarská vláda a nad ktorými visí otáznik, čo je ešte kultúra a kde sa už začína politika.

Orosz však odmieta, že by bol tábor využívaný na politické kampane, aj to, že by tam politici odporúčali voľbu konkrétnej strany. V politických debatách na festivale podľa neho vystupovali zástupcovia SMK aj Mosta-Hídu.

Dotácie z Maďarska organizátori podľa Orosza neinvestujú do programu, ale do rozvoja infraštruktúry.

"Od roku 2019 venujeme osobitnú pozornosť tomu, aby programy boli stopercentne financované zo slovenského grantu Kultminor, aby sme sa vyhli podobným, politicky motivovaným obvineniam," hovorí Orosz.

Gombasecký tábor je len jednou z množstva spoločenských aktivít Maďarov na južnom Slovensku, ktoré finančne podporuje maďarská vláda a nad ktorými visí otáznik, čo je ešte kultúra a kde sa už začína politika.

Najviditeľnejšou organizáciou, ktorá spája peniaze tečúce z Maďarska, je Nadácia Gábora Bethlena. Patrí k najväčším organizáciám rozdeľujúcim peniaze pre Maďarov na Slovensku. Peniaze z maďarských verejných zdrojov však nerozdeľuje iba ona.

Z dát o Bethlenovej nadácii, ku ktorým získal denník SME prístup v rámci medzinárodného projektu investigatívnych novinárov, vyplynulo, že od vzniku nadácie v roku 2011 bola na Slovensko schválená podpora najmenej 144 miliónov eur.

Rekordné dotácie boli schválené v rokoch 2016 a 2020, keď boli na Slovensku parlamentné voľby. A aj v roku 2018, keď boli voľby v Maďarsku. V týchto rokoch bola organizáciám na Slovensku prisľúbená podpora vo výške viac ako 25 miliónov eur.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Granty smerujú do mnohých oblastí ako kultúra, vzdelávanie, maďarské menšinové médiá, futbalové kluby, cirkev, ale aj do súkromných firiem. Mnohé z týchto organizácií sú prepojené na maďarských politikov zo strán Spolupatričnosť a SMK.

To, že maďarská vláda dotuje maďarskú menšinu na Slovensku, je podľa politológa Kálmána Petőcza, ktorý ako nezávislý odborník spolupracoval s Mostom-Hídom a je predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku, v poriadku.

Petőcz upozorňuje, že Maďarsko má podporu maďarských menšín v zahraničí zakotvenú aj v ústave. Problémom však podľa neho je, ak maďarská vláda dáva pri rozdeľovaní dotácií prednosť subjektom, ktoré si vyberá na ideologickom základe, a takto si postupne buduje vplyv na Slovensku.

"Maďarská vláda neprirodzene zasahuje do procesov na južnom Slovensku. Slovenská vláda však s tým nerobí nič," hovorí Petőcz.

Peniaze a politika

László Gubík sa stal známym, keď mu po zákaze dvojakého občianstva, ktoré presadila prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, odobrali slovenské občianstvo, keďže prijal maďarské.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Gubík bol aj na kandidátke Fideszu vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014.

Popri politike je aj organizátorom tábora v Martovciach pri Komárne, na ktorom sa pravidelne zúčastňovali a diskutovali politici SMK aj Fideszu. V roku 2018 napríklad tamojšiu letnú univerzitu navštívil vtedajší šéf SMK József Menyhárt.

"Letné festivaly, tábory a univerzity sú ideálnou príležitosťou, aby sme študentom, ale aj dospelej generácii predstavili činnosť SMK," povedala vtedy hovorkyňa strany Helena Fialová.

Podobne ako Orosz, aj Gubík odmieta, že by sa tábor v Martovciach zneužíval na politiku.

"Je prirodzené, aby sa verejní predstavitelia maďarského spoločenského života zúčastnili na takomto podujatí. Každý politik sa predsa chce stretnúť so svojimi voličmi, každý novinár chce byť v kontakte so svojimi čitateľmi a každý umelec alebo športovec potrebuje cítiť podporu mladej generácie," hovorí Gubík.

Aj Gubík má byť Orbánovi za čo vďačný. Je predsedom Združenia za spoločné ciele (SZAKC - Szövetség a Közös Célokért), ktoré prevádzkuje portál Felvidék.ma.

Za posledných takmer desať rokov schválili podľa materiálov z Bethlenovej nadácie pre združenie podporu vyše 1,5 milióna eur.

Ďalším príkladom toho, ako od Orbánovej vlády tečú peniaze k ľuďom, ktorí sú mu blízki, môže byť Csemadok.

Csemadok je najväčšia kultúrno-osvetová organizácia Maďarov na Slovensku a do politiky by sa podľa stanov nemala priamo zapájať.

Na čele združenia však stojí dlhoročný politik SMK Gyula Bárdos a Csemadok pod jeho vedením sa v roku 2016 objavil v kampani SMK a v roku 2019 zasa ľudia z Csemadoku zbierali podpisy na vznik strany Spolupatričnosť.

V polovici februára vydal Csemadok stanovisko, v ktorom Spolupatričnosť kritizoval za to, že získané podpisy nevyužila na zjednotenie maďarských síl na Slovensku.

Bárdos na pokusy SME spojiť sa s ním nereagoval.

Budovanie identity

Tisícky ľudí na tribúnach sú oblečené v žltých klubových farbách. V rukách držia šály s logom DAC Dunajská Streda. A spievajú hymnu klubu.

Politiku necítiť na futbale v Dunajskej Strede len z hymny. Ale aj zo situácií, keď sa pri zápase zbierali podpisy na vznik strany Spolupatričnosť.

Elektrizujúcu atmosféru podfarbujú bubny, na ktoré udierajú fanúšikovia na tribúne. Bežný obraz, aký možno vidieť v rôznych farbách pred každým významnejším futbalovým zápasom na Slovensku, premieňa text hymny.

Nejde o otrepané frázy o futbale, víťazstvách či oddaných fanúšikoch. Spieva sa o útrapách Maďarov.

"Ako odtrhnutá umierajúca kvetina, ako päť miliónov Maďarov, ktorých svet nepočúva, ako semienko v prachu, ktoré už neklíči, ak sa o nás nepostaráš, budeme to my," spieva sa pred každým zápasom futbalistov Dunajskej Stredy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"Podstatu ešte nechápeš, kým si nežil ťažké roky. Ale nech sa stane čokoľvek, kým žijeme, kým nezomrieme, sme z jednej krvi," znejú záverečné slová. Po nich zvyčajne zborovo zaznie skandovanie "ria, ria, Hungaria".

Politiku necítiť na futbale v Dunajskej Strede len z hymny. Ale aj zo situácií, keď sa pri zápase zbierali podpisy na vznik strany Spolupatričnosť či keď počas predvolebnej kampane zaznela na štadióne volebná pesnička tejto strany.

Aj za rozvojom kedysi malého upadajúceho futbalového klubu v Dunajskej Strede možno vidieť peniaze z Maďarska. Len na vytvorenie Akadémie DAC, ktorá má vychovávať mladé športové talenty, prispel maďarský futbalový zväz sumou viac ako 6,5 milióna eur.

Za futbalovým klubom DAC Dunajská Streda stojí Orbánov dlhoročný priateľ, slovenský oligarcha Oszkár Világi. Futbalovú akadémiu DAC vedie jeho dcéra Réka Világi.

Oszkár Világi odmieta, že by Orbán a Nadácia Gábora Bethlena cez DAC zasahovala do politických kampaní na juhu Slovenska.

"DAC je apolitická organizácia, nevyvíja žiadne politické aktivity. Nadácia Gábora Bethlena nepodporuje samotný klub DAC, ale akadémiu, ktorá je zameraná na podporu mladých športových talentov," hovorí Világi a dodáva, že on sám žiadnu politickú stranu finančne nepodporuje.

Diskusia bez oponentov

Začiatkom apríla 2016 vyšiel maďarský týždenník na Slovensku Szabad Újság (Slobodné noviny) s čiernou titulnou stranou, na ktorej bol veľký nápis "0 FT - ďalší klinec do rakvy maďarskej inteligencie na Felvidéku".

Išlo o odkaz na to, že týždenník nedostal dotáciu z Maďarska. Znamenalo to jeho koniec.

Noviny dovtedy podporovali SMK, ktorá sa však vo voľbách v roku 2016 nedostala do slovenského parlamentu. Redakcia v úvodníku posledného čísla napísala, že "maďarská vláda už v minulosti peniaze podmienila tým, že sa Strana maďarskej komunity dostane do parlamentu. Žiaľ, voľby nepriniesli očakávaný výsledok".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Szabad Újság je ukážkou toho, že peniaze z Maďarska sú používané aj na ovplyvňovanie mediálneho priestoru, ktorý majú Maďari na Slovensku. Niektoré politicky neúspešné mediálne projekty zanikajú, iným sa s peniazmi od Orbánovej vlády darí.

Nadácia Pro media sa na Slovensku objavila v roku 2017. V tom istom roku jej komisia Nadácie Gábora Bethlena zložená z predstaviteľov a nominantov maďarskej vlády schválila dotáciu približne 1,5 milióna eur.

Na základe jedinej žiadosti tak Pro media získala od Bethlenovej nadácie vyššiu podporu ako Zväz maďarských televíznych tvorcov na Slovensku za desať rokov.

Aj v Pro medii vidieť ľudí s politickou minulosťou, viacerí pôsobili v SMK. Správcom tejto nadácie je Attila Puskás, bývalý pracovník tlačového odboru strany, členkou dozornej rady je napríklad Tünde Neszméri, ktorá v minulosti za SMK kandidovala.

Pod záštitou nadácie Pro media vznikol v prvej polovici roka 2018 spravodajský portál ma7.sk, onedlho vyšlo aj prvé číslo týždenníka Magyar7.

Portál čelí kritike, že politici SMK sa v diskusiách na jeho platformách často objavovali bez názorových oponentov. Napríklad pred slovenskými parlamentnými voľbami vo februári 2020, keď sa na spoločnej kandidátke spojili SMK, Spolupatričnosť a Maďarské fórum, sa v debatách opakovane stretli ľudia z tejto jednej kandidátky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"Neskrývaným cieľom bolo trochu vyvážiť jednostrannú mediálnu mapu Felvidéku, aby bolo počuť aj hlas konzervatívnych hodnôt," reagoval na otázky o vyváženosti spravodajstva Puskás.

Na otázku, či by tento mediálny projekt prežil bez peňazí z Maďarska, neodpovedal.

Zabudnutý región

Maďari na južnom Slovensku prijímajú peniaze od vlády Viktora Orbána aj preto, že slovenská vláda na nich často zabúda, zhodujú sa osobnosti z tohto regiónu.

Kým Matica slovenská je dotovaná z verejných peňazí Slovenskej republiky, Csemadok nedostane na prevádzku svojich priestorov, na kúrenie, elektrinu či vodu zo slovenského štátneho rozpočtu ani cent, upozorňuje bývalá europoslankyňa a podpredsedníčka SMK Edit Bauer.

Podobne je na tom podľa nej reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, ktorej členovia sú väčšinou maďarskej národnosti. Cirkev sa stará množstvo historických kostolov, ale nie je taká bohatá ako katolícka cirkev, a takisto potrebuje pomoc, tvrdí Edit Bauer.

"Ak vám niekto v týchto podmienkach ponúkne pomoc, nenašiel by sa asi nikto, kto by ju odmietol," hovorí Edit Bauer o peniazoch z Budapešti.

SkryťVypnúť reklamu

Primátor Fiľakova a podpredseda Mosta-Hídu Attila Agócs zase upozorňuje, že keď vláda v roku 2015 pripravila zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, polovicu z nich našla práve na juhu Slovenska.

"Tunajší obyvatelia sa stále pýtajú, prečo investori chodia najmä na západné Slovensko a nie aj k nám," hovorí Agócs.

Súvisiaci článok Maďarská vláda poslala státisíce mimovládke prepojenej na SMK Čítajte 

Aj pre ekonomické dôvody sa tak región vyľudňuje. Mladí ľudia podľa starostov odchádzajú študovať do Budapešti, majú tam aj viac možností zamestnať sa, a tak tam zostávajú aj žiť.

Rozvoj regiónov s vysokým podielom menšín bol za predošlej vlády prioritou vládnej strany Most-Híd. Vtedajší predseda strany Béla Bugár odmieta kritiku, že by pre juh Slovenska strana presadila vo vláde málo.

"Ak to zhrniem, za naše štyri roky sme dali štyrikrát viac peňazí ako predchádzajúca vláda Roberta Fica," hovorí Bugár. Most-Híd bol vo vláde so Smerom a Slovenskou národnou stranou v rokoch 2016 až 2020, predošlá vláda Roberta Fica, ktorú zostavil Smer sám, vládla od roku 2012.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Maďarskí voliči majú navyše problém s tým, kto by ich mal v slovenskom parlamente reprezentovať. Strany Spolupatričnosť, SMK a Most-Híd ešte aj rok voľbách, v ktorých sa žiadna z nich nedostala do parlamentu, boli rozhádané. Nakoniec začiatkom februára tohto roku SMK a Most-Híd oznámili, že sa spoja a vytvoria spoločnú stranu. Spolupatričnosť po nezhodách vylúčili.

Predseda strany Spolupatričnosť Szabolcs Mózes hovorí, že bez peňazí z Maďarska by viaceré kultúrne, odborné, výskumné a iné organizácie Maďarov na Slovensku dávno zanikli. Mózesovo Maďarské kolégium takisto získalo peniaze od Orbánovej vlády.

"Táto pomoc prevyšuje financie, ktoré sa dávajú na podporu menšín na Slovensku a ktoré sa platia z našich daní," hovorí Mózes.

Systém, ako peniaze z Maďarska pritekajú, je však neférový a netransparentný, upozorňuje Petőcz.

"Áno, južné Slovensko je diskriminované, ale riešením tohto problému nie je nekontrolovateľný prílev financií, ktoré sú rozdávané na základe ideológie, a nie kvality, a ktoré deformujú hospodársku, ale aj kultúrnu súťaž. Je to z pohľadu maďarskej komunity na Slovensku nezdravé a naštartuje to deformačné procesy," dodáva Petőcz.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tento investigatívny projekt podporil grantom fond Investigative Journalism for Europe (IJ4EU)

Autor: Márk Finta, Karin Sólymos, Lukáš Diko

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2012 píše pre noviny v angličtine The Slovak Spectator. V roku 2015 sa stal redaktorom denníka SME, kde pracuje na oddelení domáceho spravodajstva. Facebook, Twitter

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu