BRATISLAVA. Plastový odpad v Dunaji tvoria najmä obaly a plastové PET fľaše. Slovenská akadémia vied (SAV) to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Medzinárodný tím odborníkov v rámci projektu PlasticFreeDanube mapoval stav znečistenia Dunaja na úseku medzi Viedňou a vodným dielom Gabčíkovo.
Mikroplasty z polystyrénu
Vedci počas trvania projektu vyzbierali v danom úseku dve tony plastového odpadu.
Následné experimenty s vyzbieraným odpadom ukázali, že vzorky penového polystyrénu uvoľňujú do vody v rovnakom čase viac mikroplastových častíc ako PET fľaše.
„Uskutočnili sme takzvaný vypierací experiment, pri ktorom sme vzorky plastov umiestnili do sklených nádob s ultračistou vodou a mesiac sme ich nechali trepať pri 560 otáčkach za minútu. Odliatu vodu sme následne testovali na prítomnosť organických látok a kovov,“ uviedla Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV.
Prekročené limity antimónu
Výskum ukázal, že koncentrácie organických látok boli pod limitnými hodnotami. V prípade vzorky plastovej PET fľaše však výskum zachytil zvýšenú koncentráciu antimónu. Tá prekročila stanovenú normu 40-násobne.
Súd pre ľudské práva žiada dôkazy o plnení klimatickej dohody Čítajte Okrem toho vedci zisťovali, ako sa menia koncentrácie rôznych látok na novej PET fľaši, ktorú ponorili do vody z Dunaja.
Optická mikroskopia ukázala, že po 259 dňoch sa tuhé častice prítomné v dunajskej vode zreteľne priľnuli na povrch kúska PET fľaše.
Obsah antimónu vo vode sa znížil, čo znamená, že sa absorboval na plastový povrch. Zistená hodnota však bola stále mierne nad limitom.
Projekt PlasticFreeDanube trvá od októbra 2017 a ukončený bude na začiatku marca 2021. Je financovaný Európskou úniou v rámci cezhraničného slovensko-rakúskeho programu Interreg SK-AT.
Na projekte sa podieľali Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode (BOKU) vo Viedni, Viadonau, nezisková organizácia RepaNet, Ústav polymérov SAV a Národný park Donau-Auen.
