BRATISLAVA. Prípady úmrtí počas výkonu väzby spojené s neprimerane dlhými väzobnými stíhaniami v tých najprísnejších podmienkach považuje Slovenská advokátska komora (SAK) za alarmujúce a ďalej neudržateľné.
Komora však pripomína, že nejde o nový jav, ale o záležitosť, na ktorú roky upozorňuje, a ktorá je tiež pravidelnou témou správ výboru proti mučeniu. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.
Stavovská organizácia advokátov je presvedčená o tom, že posledný prípad úmrtia obvineného advokáta Ľubomíra Krivočenka na koronavírus počas výkonu väzby musí viesť nielen k vyvodeniu individuálnej zodpovednosti, ale aj k zásadnému prehodnoteniu prístupu v trestnej politike.
Aspoň k jej čiastočnému priblíženiu sa k štandardom vo vyspelých demokraciách. „Obávame sa, že medializované prípady sú pritom len vrcholom ľadovca a prípadov neadekvátneho zaobchádzania s ľuďmi a nadužívania trestného práva v skutočnosti bolo a je omnoho viacej,“ uviedla SAK.
Posledný prípad úmrtia väzobne stíhaného advokáta podľa SAK poukázal na podozrenia na viaceré, až „absurdné“ individuálne zlyhania.
„Preto vítame rozhodnutie generálneho prokurátora začať v tejto veci trestné stíhanie. Zároveň si myslíme, že by sa mala venovať potrebná miera pozornosti samotnej skutočnosti, že obvinený bol držaný v najprísnejších podmienkach v kolúznej väzbe takmer rok,“ doplnila SAK.
Komora porovnáva podmienky kolúznej väzby na Slovensku a v Českej republike, kde môže kolúzna väzba trvať maximálne tri mesiace.
„U nás je bežné, že obvinený je zavretý v malej cele s umelým osvetlením celý rok, každý deň 23 hodín denne, s možnosťou krátkej hodinovej ‚prechádzky‘ medzi betónovými múrmi, bez sociálnych kontaktov, s meškajúcou korešpondenciou od najbližších... Ak v takejto situácii dôjde k tomu, že sa obvinený nakazí koronavírusom a tejto chorobe podľahne, je podľa nášho názoru namieste hovoriť aj o zodpovednosti štátu za to, že si nesplnil pozitívny záväzok chrániť zdravie obvinených a odsúdených,“ zdôrazňuje SAK.
SAK preto znova apeluje na prijatie zmien v trestnom práve pri uplatňovaní inštitútu väzby, „ako aj na ostatné orgány justície – prokuratúru a súdy, aby dôkladne zvažovali využívanie tohto represívneho nástroja voči ľuďom“.
Advokáti pripomínajú, že ide o ľudí, ktorí nie sú odsúdení a platí prezumpcia neviny.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) avizovala vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať Trestným zákonom a poriadkom. Jednou z úloh skupiny bude aj posúdiť plynutie väzby a tiež toho, či by sa nemala zmeniť jej dĺžka. Kolíková tiež vytvorila pracovnú skupinu, ktorá rieši podmienky vo väzbe a jej humanizáciu. Novelizáciu Trestného zákona a trestného poriadku by mal rezort spravodlivosti predstaviť v druhom polroku 2021.
