BRATISLAVA. Predstavitelia cirkvi vnímajú nespokojnosť zo strany spoločnosti s pretrvávajúcim zákazom konania bohoslužieb pre verejnosť.
Uviedol to hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.
Biskupi neuspeli so žiadosťami
Podotkol, že cirkev sa už rok usiluje pomáhať v boji proti pandémii nového koronavírusu.
"Komunikujeme pokoj, trpezlivosť a zachovávanie opatrení. Nechceme pridávať spory. Vážnym problémom však zostáva, že napriek žiadostiam biskupov predstavitelia štátu nevzali do úvahy ani minimálny priestor pre individuálnu pastoračnú službu," povedal Kramara, ktorý upozornil, že v dôsledku toho polícia zatvára ešte aj kostoly, v ktorých sa nekonajú bohoslužby, a to vyvoláva podľa jeho slov veľké pobúrenie.
Individuálna duchovná služba
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska vyhlásil, že pritom všetky okolité krajiny aspoň základný priestor pre individuálnu duchovnú službu vytvorili.
"Slovensko nie. Ľudí prosíme o veľkú trpezlivosť. Zároveň z ich strany vnímame nespokojnosť a dojem, že duchovná služba bola štátom celkom odsunutá na vedľajšiu koľaj," uviedol Kramara.
Figeľ: Porušuje sa ústavné právo
Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva.
Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie.
Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.
Inštitút ľudských práv: Ide o ochranu životov
Inštitút ľudských práv (IĽP) v reakcii na výrok Jána Figeľa uviedol, že dočasný zákaz bohoslužieb nie je porušením základných ľudských práv.
Uviedol to v tlačovej správe, ktorú zaslal jeho riaditeľ Peter Weisenbacher
„Dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. V situácii, keď denne zomiera na COVID-19 100 ľudí a v nemocniciach sú tisícky vážne chorých, vláda a parlament môžu a robia správne, ak niektoré práva a slobody obmedzujú,“ povedal Weisenbacher.
Neobstojí pritom podľa neho ani argument, že ide o porušenie kolektívnej formy uplatňovania náboženskej slobody. Zákazy sa totiž týkajú všetkých zhromaždení, a to dokonca vo vonkajšom prostredí.
Právnička Andrea Salibová uviedla, že zákaz omší by bol porušením ľudských práv iba v prípade, ak by boli omše zakázané, no iné podujatia povolené. To by podľa nej Figeľ ako bývalý vyslanec Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania mal vedieť.
„V súčasnosti sme ale v situácii, keď je obmedzené aj zhromažďovacie právo, teda sú zakázané demonštrácie, čo je bezprecedentná situácia. Ak by sa teda malo uvažovať o nejakom uvoľňovaní opatrení, celkom určite by sa muselo začať umožnením zhromaždení v exteriéroch,“ dodala Salibová.
