BRATISLAVA. Zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch predstavuje neoprávnený zásah do slobody náboženského vyznania a viery.
Tvrdí to predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ i ďalších deväť osôb verejného života.
Cirkev je nespokojná s úplným zákazom bohoslužieb Čítajte V tejto súvislosti podali podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu. Opierajú sa pritom o rozhodnutie vlády predĺžiť núdzový stav o ďalších 40 dní.
"Desať predkladateľov reprezentuje rôzne oblasti verejného života, rozmanitosť profesií i vierovyznaní. Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú a verejnú záležitosť," uviedol Figeľ.
Ďalej vyhlásil, že protiepidemické opatrenia musia rešpektovať ústavnosť a zákonnosť počas krízy i s ohľadom na budúcnosť.
Generálna prokuratúra potvrdila doručenie podania. "Vec je momentálne v štádiu zabezpečovania podkladov pre meritórne posúdenie veci. Ďalšie informácie poskytneme neskôr," potvrdil hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Podnecovatelia argumentujú článkom 24 Ústavy SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
"Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie/vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou či zachovávaním obradov, tvorí súčasť slobody náboženského vyznania a viery," zdôraznili v podnete.
Argumentujú, že s ohľadom na existujúci právny stav nie je možné uznesením vlády a vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery nemožnosťou účasti na verejných bohoslužbách či obradoch.
"Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť," spresnili.
Medzi podpísanými sú Štefan Bučko, Božidara Turzonovová, Bohdan Hroboň, Róbert Letz či Juraj Šúst.
