V očkovaní budeme na chvoste. Čo sme pokazili a dá sa to opraviť? (otázky a odpovede)

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí ešte pred dvoma týždňami hovoril, že do leta sa na očkovanie aspoň prvou dávkou dostanú všetci obyvatelia Slovenska, ktorí budú mať záujem.

Najnovšie dáta ukazujú, že to tak nebude. Slovensko navyše pre vlastné chyby pri objednávkach vakcín bude na konci júna na chvoste Európskej únie.

Údaje, ktoré zverejnili české Hospodářské noviny na základe zazmluvnených dodávok vakcín, naznačujú, že na konci druhého štvrťroka bude zaočkovaných iba 39 percent obyvateľov Slovenska.

Toto číslo je vyrátané iba s vakcínami, ktoré sú schválené na použitie v Európskej únii, teda nepočíta s dávkami Sputnik V.

Horší ako my budú už iba Chorváti a Bulhari s 34 percentami, naopak najlepšia Malta dosiahne až 92-percentnú zaočkovanosť. Údaje vychádzajú z interných dokumentov Európskej únie o prerozdelení vakcín.

Prečo máme málo vakcín?

Už pred niekoľkými týždňami vyšlo najavo, že Slovensko spravilo zásadnú chybu pri stratégii objednávania vakcín. Jednoducho sme nevyužili možnosť objednať si v rámci Európskej únie všetky vakcíny od Pfizer/BioNTech, na ktoré sme mali nárok.

Aj keď sa ministerstvo zdravotníctva snažilo tento výpadok zdôvodniť a tvrdilo, že do konca roka na Slovensko príde 5,8 milióna vakcín, dokumenty ukazujú, že problém budeme mať najmä v prvom polroku.

Navyše rovnakú chybu sme urobili v prípade jednozložkovej vakcíny Johnson&Johnson. Na základe dokumentov, ktoré unikli, sme využili možnosť objednať iba necelých 60 percent. Toto všetko z nás v predpokladoch Európskej únie urobí na konci júna porazeného v snahe zaočkovať čo najviac obyvateľov.

Napokon sa to môže mierne zlepšiť. Na pôde Európskej únie dnes prebiehajú intenzívne rokovania o prerozdelení špeciálnej dodávky 10 miliónov vakcín, ktoré bude vedieť Pfizer dodať navyše už v druhom štvrťroku. V hre je možnosť, že sa dodávky prerozdelia medzi všetky krajiny, ale tiež, že by krajiny ako Slovensko, ktoré si zvolilo nesprávnu stratégiu, dostali tentoraz viac.

Koľko vakcín objednala EÚ?

Európska únia doteraz objednala viac ako 2,6 miliardy vakcín. Tie sa následne majú prerozdeliť medzi jednotlivé členské krajiny.

V tomto množstve sú však aj vakcíny, ktoré ešte neprešli všetkými testami a nie sú schválené.

Koľko príde do konca júna?

V súčasnosti sú v Európskej únii schválené štyri vakcíny od – Pfizer/BioNtech, Moderna, AstraZeneca, Johnson&Johnson. Na základe zmlúv s jednotlivými konzorciami by do Európskej únie malo prísť do konca júna celkovo 452 miliónov vakcín:

• Pfizer/BioNtech – 256,6 mil.
• Moderna – 44,4 mil.
• AstraZeneca – 97 mil.
• Johnson&Johnson – 54 mil.

Ako funguje mechanizmus prerozdeľovania?

Mechanizmus rozdeľovania vakcín v rámci Európskej únie funguje tak, že Komisia centrálne vyrokuje objem vakcín a členské krajiny majú nárok na určitú časť z nich na základe počtu obyvateľov. Slovensko má nárok na 1,22 percenta z vyrokovaných vakcín, nemusí si ich však uplatniť. Ale vakcíny, ktoré si už objedná, musí aj zaplatiť.

Koľko si uplatnilo Slovensko?

Slovensko malo nárok na 3,13 milióna dávok Pfizer/BioNtech a uplatnilo si iba 1,76 milióna teda 56,2 percenta. V prípade Johnson&Johnson sme mali nárok 658-tisíc a objednali sme iba 387-tisíc, teda 58,5 percenta.

Pri Moderne sme si objednali plné množstvo a pri AstraZenece sme získali aj niekoľko tisíc kusov vakcín od krajín, ktoré si zase neuplatnili plné množstvo pri tejto vakcíne. Ide však o zlomok z množstva, ktoré sme pustili pri Pfizer/BioNTech a Johnson&Johnson.

(zdroj: SME/FO/HN)

Zároveň Slovensko objednalo dva milióny dávok Sputnik V, z ktorých dorazilo 200-tisíc dávok.

Koľko obyvateľov teda zvládneme zaočkovať?

Spolu s týmito vakcínami, teda zaregistrovanými a schválenými v Európskej únii, dokážeme zaočkovať do júna 39 percent ľudí. Len dve krajiny zaočkujú menej – Chorvártko a Bulharsko, zhodne po 36 percent. Priemer Európskej únie je 55 percent, pričom napríklad Malta zaočkuje 92 percent obyvateľov alebo Dánsko 72 percent obyvateľov.

(zdroj: SME/FO/HN)

Číslo zaočkovanosti by mohol zvýšiť Sputnik V, ktorého máme zazmluvnené dva milióny kusov. Doteraz prišlo na Slovensko iba 200-tisíc.

Prečo si Slovensko neuplatnilo všetky vakcíny?

Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková pred dvoma týždňami chybu v stratégii nákupu vakcín pripustila s tým, že v čase, keď sa vakcíny na toto obdobie objednávali, nebolo jasné, ktoré kedy budú schválené a aké stabilné budú ich dodávky.

"V tom čase sme mali nakontrahovaných desať miliónov rôznych vakcín," povedala štátna tajomníčka ministerstva Jana Ježíková. Vtedy nebolo jasné, aké budú dodávky, a preto ministerstvo nepredpokladalo, že napokon od Pfizeru budú dodávky najstabilnejšie. "Hovorilo sa o AstraZenece," dodala Ježíková.

Čo hovorí ministerstvo na nedostatok Pfizeru?

Ministerstvo zdravotníctva opakuje, že do konca roka máme objednaných 5,8 milióna dávok Pfizeru. A že napriek úvodnému zaváhaniu sme následne prejavili záujem o objednanie vyšších počtov aj o prerozdelenie.

Na základe informácií SME to však nie je také jednoznačné a stále ide iba o objednané a nie zazmluvnené vakcíny. Dnes je zatiaľ isté iba to, že do konca júna na Slovensko príde iba 1,76 milióna vakcín od Pfizeru.

Čia je to vina?

Argumentácia ministerstva má v sebe na prvý pohľad nejaké rácio. Slovensko v tom čase malo predobjednaných množstvo vakcín, chcelo rozdeliť zdroje a zrejme aj ušetriť, pretože napokon by veľká časť skončila nevyužitá v skladoch.

Keby nedochádzalo k nestabilite dodávok vakcín, by to až taký veľký problém nemusel byť. Neboli sme jedinou krajinou, ktorá takto uvažovala.

Rôzne krajiny objednávali rôzne objemy jednotlivých vakcín a nie vždy využívali plnú kapacitu, ktorú im na základe prerozdelenia podľa počtu obyvateľov garantovala Európska únia. Ale prevažná časť nebrala ohľad na cenu a snažila sa zazmluvniť čo najviac. Slovensko nie.

Môže sa to zmeniť?

Dnes sa intenzívne rokuje o prerozdelení 10 miliónov vakcín, ktoré je schopný dodať Pfizer v druhom štvrťroku navyše. V skutočnosti pôjde o prednostnú časť dodávky zo štvrtého kvartálu a za normálnych okolností by sa krajinám ponúkali opäť podľa pomerného systému.

Slovensko by teda malo nárok iba na 122-tisíc vakcín. Avšak práve pre priepastné rozdiely v predpokladanej zaočkovanosti na konci júna Európska komisia zvažuje, že tieto vakcíny prerozdelí len krajinám, ktoré na tom sú pre chyby vo svojich objednávkach zle. Teda aj Slovensku.

Aké sú názory krajín v EÚ?

Na to, akým spôsobom by sa vakcíny mali prerozdeliť, však nepanuje jednoznačný názor. Jeden z návrhov sa prikláňa k tomu, aby sa tieto vakcíny rozdelili medzi krajiny, ktoré na základe objednávok rôznych typov vakcín nebudú schopné do konca júna dosiahnuť priemer zaočkovanosti Európskej únie 55 percent. Išlo by o 15 krajín vrátane Slovenska.

Druhý návrh hovorí, aby sa táto prednostná dodávka 10 miliónov vakcín Pfizer/BioNTech rozdelila iba medzi tie krajiny, ktoré na začiatku zaváhali pri využití kapacity tohto konzorcia. V tom prípade by šlo o päť alebo šesť krajín vrátane Slovenska.

Ide však o počty. Kým pri prvom modeli by sa vakcíny delili až medzi 15 krajín, tak by vychádzal na jednu krajinu menší absolútny počet vakcín než v prípade druhého delenia. Preto krajiny, ktoré sa tiež o vakcíny uchádzajú, prichádzajú s rôznymi dodatočnými požiadavkami.

Môže nám to zahatať Sputnik?

Jednotlivé štáty chcú z tejto bonusovej dodávky získať, prirodzene, pre seba čo najviac. Na stole sa preto objavil aj návrh, aby sa pri prerozdelení zohľadnili všetky možné vakcíny, ktoré už krajiny objednali. Teda v prípade Slovenska a Maďarska aj Sputnik V.

Tým by sme v tomto dodatočnom prerozdelení získali menej dávok Pfizeru ako iné porovnateľné krajiny. Napríklad dvojnásobne veľké Česko by malo nárok na viac ako dva milióny dodatočných dávok, pričom Slovensko iba na 350-tisíc. Avšak ide len o jeden z mnohých návrhov v diskusii.

Kedy sa to rozhodne?

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

O prerozdelení dodatočných vakcín by sa malo hovoriť aj vo štvrtok na online summite lídrov Európskej únie. Keďže však ide o online summit, kde sú takéto intenzívne rokovania komplikovanejšie, je možné, že sa spôsob prerozdelenie nerozhodne.

Celkovo sa však očakáva rozhodnutie v najbližších dňoch.

Z prostredia slovenskej diplomacie zaznieva, že aj slovenská strana intenzívne rokuje a prináša vlastné návrhy, ktoré by nám zabezpečili viac vakcín a korigovali sa tak počiatočné chyby pri ich objednávaní.

Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19

• Sledujte priebeh pandémie koronavírusu minútu po minúte
• Covid Automat: Tabuľka s aktuálnymi opatreniami a zákazmi
• Všetko o očkovaní vakcínou proti Covid-19 na Slovensku
• Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
• Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?