BRATISLAVA. Keď trnavský podnikateľ Igor Matovič v júni 2010 zistil, že sa dostal na kandidátke SaS do parlamentu a hneď aj do koalície, nemal ani len oblek. Už o mesiac neskôr na tlačovke v parlamente v tričku, bielych nohaviciach a so šľapkami na nohách hovoril o úvahách nad vystúpením z koalície Ivety Radičovej.
V tom čase Matovič tvrdil, že jeho snom je vytiahnuť do parlamentu skupinu desať až dvadsať nezávislých ľudí, ktorí nie sú „zviazaní straníckou disciplínou“. Keď o rok neskôr stranu zakladal, tak sa zdráhal prijať funkciu predsedu a zobral ju len z formálnych dôvodov.
Zároveň nevidel problém v tom, že kritizuje vlastnú vládu, ktorej bol vtedy súčasťou a hlasoval proti jej návrhom.
Dnes je strana OĽaNO v mnohých veciach opakom toho, ako ju na začiatku Matovič prezentoval, tvrdia v analýze denníka SME politológovia aj ľudia, ktorí s jeho hnutím v minulosti spolupracovali.
Charizmatické spoločenstvo, ktoré je vždy a znovu klubom nováčikov Čítajte Matovičov poslanecký klub je podľa nich zväčša lojálny k svojmu predsedovi, nepáči sa im, ak ich koaličný partner SaS prejavuje iný názor na riešenie pandémie a samotný Matovič pri svojej rezignácii z postu premiéra bojoval o to, aby sa mu v novej vláde ušla nejaká funkcia.
Reči Igora Matoviča o skupine nezávislých ľudí, ktorí sa nebudú správať ako politická strana, bol od začiatku len marketingový ťah, tvrdí politológ Pavol Hardoš, odborný asistent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
„Igor Matovič rýchlo pochopil, že nepotrebuje mať štandardnú stranu na to, aby si pozbieral ľudí, ktorí sú mu úslužní, vďační a servilní. Na to má iné mechanizmy a manipulačné techniky, ako je ponižovanie a psychický teror svojich odporcov,“ hovorí Hardoš.
Igor Matovič na otázky do uzávierky neodpovedal. Jeden zo štyroch spoluzakladateľov OĽaNO Martin Fecko ale v rozhovore pre SME hovorí, že strana prešla prirodzeným vývojom od zoskupenia niekoľkých ľudí k vládnemu hnutiu s 53 poslancami v parlamente.
