BRATISLAVA. Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková (Za ľudí) hovorí o "zelenom referende" na pôde parlamentu pri predložení uznesenia ku klimatickej petícii.
Zelené referendum
Môže to podľa nej byť signálom, kto má akú citlivosť voči "zeleným" témam a kto vynakladá úsilie, aby sa Slovensko posunulo smerom k moderným krajinám a modernému vnímaniu aj týchto problémov. Poukázala na viaceré krajiny, ktoré už stav klimatickej núdze vyhlásili a označila to za dôležité gesto. Mrzí ju, že NR SR v stredu odmietla jej návrhy na jeho vyhlásenie.
Poslanci stav klimatickej núdze nevyhlásili, organizátorov prekvapil postoj SaS Čítajte "Aj napriek tomu, že moja snaha o vyhlásenie stavu klimatickej núdze dnes nebola úspešná, podporilo ju 60 poslancov NR SR," uviedla v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila k uzneseniu ku klimatickej petícii. Ozrejmila, že hoci na jej návrhu nebola politická zhoda ani v koalícii, považovala za dôležité ho predložiť.
Chcela docieliť, aby parlament vyhlásil stav klimatickej núdze. Poslanci jej návrh neschválili. V súvislosti s hlasovaní a diskusiou poznamenala, že sa aspoň našli spojenci v boji za zelené témy, prioritizáciu riešení na zabránenie klimatickej zmene a na posunutie tém životného prostredia a ochrany prírody vpred.
Budaj verí, že presadí opatrenia na ochranu klímy
Minister životného prostredia Ján Budaj poznamenal, že vyhlásenie stavu klimatickej núdze by pomohlo razantnejšie presadzovať environmentálne záujmy.
Hrozba zmeny klímy je podľa ministerstva najväčším problémom 21. storočia.
Budaj avizuje, že po čase určenom legislatívnym procesom podporí diskusiu o vývoji boja s klimatickou zmenou. Verí, že o pol roka sa Slovensko pripojí k štátom deklarujúcim opatrenia v čase klimatickej núdze.
Budaj privítal, že diskusia o zmene klímy sa presunula do pléna parlamentu a pretavila sa do prijatia uznesenia. To "nabáda" vládu a rezorty, aby pri prijímaní legislatívy dbali na klimatickú krízu.
"Každopádne je to veľký krok dopredu, ktorý sa urobil vďaka iniciatíve občanov zvonku, za čo im ďakujem," podotkol šéf envirorezortu.
SaS je za opatrenia na zmiernenie zmeny klímy
Koaličná strana Sloboda a Solidarita si uvedomuje, že zmena klímy je neudržateľným procesom a je potrebné prijímať rozumné opatrenia na jej zmiernenie. Stanovisko strany poskytol jej hovorca Ondrej Šprlák.
„Som rada, že téma ochrany životného prostredia sa stáva čoraz významnejšou témou v spoločnosti. Napĺňa ma to nádejou, že aj úlohy, ktoré sme si stanovili v Programovom vyhlásení vlády spolu s ministerstvom životného prostredia sa podarí naplniť,” uviedla v tejto súvislosti predsedníčka poslaneckého klubu strany Anna Zemanová.
Petíciu podpísalo cez 120-tisíc Slovákov
Hlasovanie za návrh
- Proti návrhu zahlasovali poslanci Radovan Kazda a Ondrej Dostál z OKS.
- Za zahlasovala väčšina klubu OĽaNO.
Europoslanec z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Martin Hojsík skonštatoval, že ani napriek prísľubom parlament neschválil návrh na vyhlásenie klimatickej núdze, čo bola jedna z hlavných požiadaviek petície. Podotkol, že klimatická kríza trápi Slovensko už teraz.
"Je poľutovaniahodné, že návrh, ktorý parlament prerokoval, nereflektoval požiadavky viac ako 120-tisíc občanov a občianok, ktorí podpísali petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje," podčiarkol.
NR SR v stredu prijala uznesenie ku klimatickej petícii, ktorým konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle parížskej dohody. Vláde ním odporúča viaceré kroky. Stav klimatickej núdze však nevyhlásila.
S výsledkom nie je spokojná ani iniciatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá petíciu Za klímu, za budúcnosť spustila koncom septembra minulého roka. Žiadala v nej poslancov o vyhlásenie klimatickej núdze s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040.
Zároveň chcela, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán dosiahnutia neutrality a aby podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov EÚ. Podpísalo ju vyše 127-tisíc ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100-tisíc občanov, prerokuje parlament.
