BRATISLAVA. V návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti chýba zapojenie kľúčových partnerov, ktorými sú napríklad občianske organizácie a iniciatívy, samosprávy, podnikatelia, sociálni partneri a ostatná verejnosť.
Zhodnotili to platformy Hlas občianskych organizácií a Zelený reštart, ktoré k návrhu zákona podali hromadnú pripomienku. Pripomienku podpísalo 649 signatárov.
Platforma Hlas občianskych organizácií o tom informovala na svojej internetovej stránke.
Chýba princíp partnerstva
Podľa organizácií v návrhu zákona úplne chýba princíp partnerstva, ktorý sa uplatňuje pri prerozdeľovaní financií z eurofondov a zabezpečuje zapojenie kľúčových partnerov. V hromadnej pripomienke preto navrhujú definovať kľúčových partnerov tak, aby reprezentovali všetky dôležité skupiny spoločnosti, ktorých sa plán obnovy a odolnosti týka.
Dialóg s nimi navrhujú zakotviť aj v legislatíve.

Ako doplnili, pri rozdeľovaní prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie je dôvod uplatňovať iné kritériá, než aké sú pri rozdeľovaní podpory z eurofondov.
Zároveň odporúčajú zapojiť kľúčových partnerov do vypracovania systému implementácie tohto mechanizmu, do monitorovania a hodnotenia jeho stavu a výsledkov, a do schvaľovania podmienok jednotlivých výziev.
Chcú posilniť proces preskumávania podnetov
Rovnako je podľa platforiem potrebné posilniť proces preskúmavania podnetov v prípade, keď zodpovedný orgán neschváli žiadosť o podporu z plánu obnovy. Navrhovaný proces je totiž oveľa „slabší“ a nejasnejšie definovaný ako v prípade odvolania proti zamietnutiu žiadosti o podporu z eurofondov, aj keď v oboch prípadoch ide o distribúciu veľkého objemu európskych zdrojov.
Posilnenie procesu preskúmavania podnetov v prípade zamietnutých žiadostí, ako aj kontroly tohto procesu, je dôležité okrem iného aj preto, lebo o týchto podnetoch rozhoduje ten, kto žiadosť o podporu zamietol.
Ministerstvo financií dalo do pripomienkového konania zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ako aj samotný plán obnovy. Je rozdelený na 18 častí, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote asi šesť miliárd eur.
Zameriava sa na päť hlavných priorít, a to zelená ekonomika (2,170 miliardy eur), vzdelávanie (800 miliónov eur), veda, výskum a inovácie (700 miliónov eur), zdravie (1,45 miliardy eur) a efektívna verejná správa (1,03 miliardy eur).