Výhrady sudcov proti tomu, akým spôsobom vzniká Najvyšší správny súd, naďalej trvajú. Napriek tomu si viacerí z nich, ktorí dnes pôsobia na správnom kolégiu Najvyššieho súdu, podali prihlášku, aby sa naň dostali.
Zmenu postoja k výberovému konania vysvetľuje v rozhovore pre SME sudkyňa PETRA PRÍBELSKÁ, ktorá je zároveň členkou Súdnej rady.
Do výberového konania na Najvyšší správny súd ste sa najprv neprihlásili a vystupovali ste proti nemu. Napokon ste v utorok podali prihlášku do druhého kola výberu sudcov správneho súdu. Prečo?
Prihlášku som podala napriek vnútornému nesúhlasu so spôsobom vzniku tohto súdu. Stále si myslím, že mal byť iný, čo som aj uviedla vo svojom motivačnom liste. Zároveň však platí, že je to moja profesia, a preto som sa rozhodla podstúpiť toto výberové konanie.
Čo bolo rozhodujúce pri zmene postoja?
Rozhodla moja profesia. Správnemu súdnictvu sa ako sudkyňa venujem štrnásť rokov, okrem toho sa snažím aj prednášať a publikujem. Vedela by som si síce predstaviť ďalšie pôsobenie na inom kolégiu Najvyššieho súdu, no pretože sa venujem predovšetkým finančnému právu a mám rada, čo robím, bolo by mi za tým ľúto.
Spolu so sedemnástimi ďalšími kolegami zo správneho kolégia Najvyššieho súdu ste pôvodne žiadali predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, aby na Ústavnom súde napadol spôsob obsadzovania vznikajúceho súdu. Tomuto podnetu však nevyhovel. Zavážilo aj to?
Je tu ešte podnet poslancov Národnej rady, ktorý už je na Ústavnom súde a čaká sa, či ho súd prijme. Obsahovo je to približne to isté, čo sme žiadali my, hoci poslanci svoj podnet odôvodnili trochu inak. Ale čakanie na Ústavný súd by mohlo dopadnúť ako pri kauze Jozefa Čentéša.
