BRATISLAVA. Počet pokusov o samovraždu i samovrážd v ústavoch výkonu trestu a väzby sa oproti roku 2020 zvýšil.
Jednou z iniciatív v ich prevencii je zriadenie odbornej komisie na prehodnotenie oparení znižujúcich riziko samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a trestu Ministerstvom spravodlivosti SR.
Informovala o tom hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská.
"Úlohou komisie je analýza platných opatrení na elimináciu rizika sebapoškodenia a samovražedného konania v ústavných podmienkach, pričom následne komisia prehodnotí rizikové faktory, proces ich identifikácie, používané nástroje na identifikáciu a spôsoby zaobchádzania s rizikovými väznenými osobami," spresnila hovorkyňa.
Doplnila, že komisiu tvorí 15 odborníkov z oblasti psychológie, trestného práva či špeciálnej pedagogiky.
Klinická psychologička Martina Bečková zdôraznila, že systém prevencie rizika samovražedného konania je v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže nastavený už viac rokov a spolupracuje na ňom personál jednotlivých väzníc.
"Práve z tohto hľadiska sme vyhodnotili ako efektívne predstaviť tento systém prevencie rizika samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu najmä zdravotníckym odborníkom z civilného sektora a sme pripravení zapracovať do neho ďalšie prvky, ktoré by zvýšili úspešnosť prevencie u väznených osôb," dodala.
Od začiatku roka 2021 eviduje Zbor väzenskej a justičnej stráže v ústavoch desať pokusov o samovraždu a štyri samovraždy, pričom najčastejšou formou bolo obesenie a porezanie.
Pre porovnanie, štyri samovraždy zaznamenal Zbor väzenskej a justičnej stráže počas celého roka 2020 a tiež počas celého roka 2019.
"Vo väzení sú časté samovražedné myšlienky, dochádza k tomu oveľa častejšie ako v bežnej populácii, čo sa potvrdilo výskumne a aj v každodennej praxi, ktorá je súčasťou práce väzenských psychológov," uviedol ústavný psychológ Juraj Zajac.
Zbor väzenskej a justičnej stráže sa v tejto súvislosti odvoláva na štúdiu Národného ústavu duševného zdravia v Českej republike, že riziko duševných ochorení a samovrážd vzrástlo počas pandémie o tretinu.
