BRATISLAVA. Ministerstvo financií SR (MF SR) neakceptovalo hromadnú pripomienku občanov o začlenení kultúry do Plánu obnovy a odolnosti SR.
Vo svojom profile na sociálnej sieti o tom informovala Zora Jaurová z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS).
Hromadná pripomienka k plánu obnovy
Ako uviedla, s kolegyňou Luciou Plavákovou (PS) absolvovali 8. apríla ako zástupkyne hromadnej pripomienky občanov k plánu obnovy rozporové konanie s MF SR.
Na stretnutí sa zúčastnil okrem generálnej riaditeľky Sekcie plánu obnovy Lívie Vaššákovej aj premiér Eduard Heger a ministerka kultúry Natália Milanová (obaja OĽaNO).
Jaurová síce ocenila záujem predsedu vlády, no podotkla, že kultúra potrebuje „presný opak toho, akým bol prístup pri pláne obnovy“.
Dodala, že pokiaľ sa táto oblasť nestane vládnou prioritou a nebude prierezovou politikou s významným miestom v strategických dokumentoch a ich rozpočtoch, verejnosti ostanú iba rozhovory.
Členky PS na základe hromadnej pripomienky žiadali, aby sa prehodnotili priority predloženého Plánu obnovy a odolnosti SR a z celkového objemu prostriedkov sa vyčlenili dve percentá na obnovu kultúrnych a kreatívnych sektorov. Išlo by tak o novú osobitnú kapitolu.
Financie by sa podľa nich mohli rozdeliť cez reformy a investície v tejto oblasti tak, ako to odporúčal aj Európsky parlament. Túto pripomienku však MF SR neakceptovalo, keďže by podľa rezortu znamenala aj preorganizovanie celého finančného rozdelenia plánu obnovy a „odobratie niekoho financií“.
„Presne to je však dôsledkom zlého a netransparentného procesu prípravy plánu obnovy, do ktorého bola odborná a širšia verejnosť zapojená až v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde prakticky žiadne zásadnejšie a koncepčné zmeny nie sú možné,“ zhodnotila Jaurová.
Kultúra mimo plánu obnovy
Priblížila tiež, že na stretnutí im viackrát povedali, že na kultúru budú „iné zdroje“.
Odpovede na otázky, o aké zdroje by išlo a ako presne vláda plánuje výdavky zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu na jednotlivé oblasti v komplementarite s plánom obnovy, boli však podľa nej vágne.
„Neostáva nám tak nič iné, ako brať premiérove slová vážne a v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch sa intenzívne pripomínať a žiadať, aby bola kultúra a kreatívny priemysel vo väčšej miere zahrnutá nielen do programov podpory z európskych fondov, ale aj zo štátneho rozpočtu. Aby sa táto oblasť, ktorá patrí k najviac postihnutým krízou, spomínala vždy, keď sa hovorí o budúcnosti Slovenska. Inak bude kultúra stále tam, kde je dnes,“ zhrnula.
