Krásny víkend! Dnes aj o tom, ako sa pozostalí obetí covidu vyrovnávajú so svojou stratou, o ceste mladého dievčaťa za lepším životom, aj o úspešných ženách v IT sektore.

Navštívte zaujímavé miesta našej planéty spolu s magazínom National Geographic, ktorý nájdete vložený v dnešnom vydaní denníka SME.
Píšu im, že robia reklamu korone. Pozostalí obetí covidu bojujú o úctu

Za posledných niekoľko mesiacov stratilo mamy, otcov, ale aj súrodencov či dokonca deti pre covid na Slovensku vyše jedenásťtisíc rodín. So stratou sa vyrovnávajú o to ťažšie, že často nemali možnosť rozlúčiť sa.
"Keď zomrel prvý lekár na Orave, vyzeralo to, že ideme pomaly vyhlásiť štátny smútok. Dnes už sa z tragédií stali čísla. Zľahčuje sa to. Na osobnej rovine je jedenásťtisíc obetí veľa, ale keďže vo verejnom priestore máme tendenciu smrť potláčať, stalo sa z toho len jedno z čísiel, bežná súčasť správ," hovorí vojenský psychológ Ivan Sopoliga, ktorý pôsobí aj ako veliteľ zásahov tímu krízovej intervencie Modrého anjela.
Pre pozostalých je vyrovnávanie sa s odchodom blízkych v pandemických podmienkach neraz traumou. Mnohí, čo stratili blízkych, by boli ochotní podstúpiť akékoľvek protipandemické opatrenia, len aby dostali možnosť aspoň sa rozlúčiť.
Od prostitúcie ju zachránilo, že ju ako dieťa predali do Anglicka

Vyrastala v deväťdesiatych rokoch v rodine prostitútok na východe Slovenska. Jej rómska mama bola sama ešte dieťaťom a nemecký otec stúpencom neonacistických myšlienok.
Podarilo sa jej uniknúť z chudoby vďaka tomu, že ju mama poslala do Anglicka na detskú prácu. Tu sa naučila čítať a písať, neskôr získala univerzitný titul, ale zažila aj vykorisťovanie a brutálne znásilnenie.
Nedávno jej pod pseudonymom Eliska Tanzer na Slovensku vyšiel preklad knihy Vyrástla som v gete. Verejne vystupuje len pod pseudonymom a pre citlivosť príbehu neukazuje ani svoju tvár. V rozhovore hovorí o tom, ako sa vyhla prostitúcii, či cíti k rodičom nenávisť aj prečo sa rada vracia na Slovensko.
Ďalšie čítanie na víkend

- Kristína Dadlíková nikdy nebola ženou, ktorá by chcela vyštudovať, ísť hneď po škole na materskú a starať sa v malom meste o rodinu. "V živote som prešla mnohými pozíciami, žila som takpovediac kade-tade a snažila som sa nájsť svoj smer," hovorí pre SME.
Dnes pracuje ako softvérová testerka v IT firme v Bratislave a ako hovorí, vstupom do tejto sféry sa jej dvere otvorili hádam všade. Žena bez vzdelania robila objavy, o ktorých sa písalo v dobových vedeckých časopisoch a pod ktoré sa podpisovali muži.
Anningová totiž ako žena v prvej polovici 19. storočia nesmela vstúpiť do žiadnej oficiálnej vedeckej komunity, a tak len z diaľky sledovala, ako vedci a zberatelia nakupovali v jej obchode a potom jej nálezy vydávali za svoje objavy.
Tip na aktivitu vonku

Ešte 15. decembra večer vládol v Galérii mesta Bratislavy čulý ruch. Nasledujúci deň mali totiž pre návštevníkov sprístupniť novú výstavu Edmund Gwerk - Paralely a paradoxy.
Pracovný ruch však po niekoľkých dňoch vystriedalo namiesto návštevníkov ticho. Pre opatrenia proti koronavírusu sa museli na Slovensku zatvoriť všetky galérie aj múzeá.
Otvoriť mohli po štyroch mesiacoch v pondelok 19. apríla. Niektoré to urobili hneď, ďalšie otvoria v najbližších dňoch.
Prinášame prehľad niekoľkých výstav, ktoré môžete po otvorení galérií v Bratislave navštíviť.
Tip na aktivitu doma

Samostatný vaginálny styk ženám na orgazmus vo väčšine prípadov nestačí. Sedemdesiat až deväťdesiat percent žien nie je podľa odborníkov schopných dosiahnuť vyvrcholenie iba z penetrácie, čo nie je vzhľadom na anatómiu ženského tela nič prekvapivé.
Nepomer v sexuálnej rozkoši mužov a žien je pritom známy fenomén, ktorý sa v angličtine nazýva aj "orgasm gap". Pojem hovorí o priepastných rozdieloch. Napríklad veľká americká štúdia z roku 2016 uvádza, že muži dosiahnu orgazmus v 95 percentách prípadov, zatiaľ čo ženy iba v 65 percentách.
Čerstvý americký prieskum teraz poukazuje na to, že ženy môžu svoju sexuálnu rozkoš pri styku zvýšiť. Ako na to? Prinášame vám štyri účinné techniky.
Pohľad do dejín

Katarína II., nazývaná Veľká, patrí k najznámejším postavám ruských dejín. V očiach širokej verejnosti je jej vláda spájaná s mocenským posilnením Ruska, so zavádzaním niektorých reforiem a s podporou kultúry.
Katarínu dnes verejnosť vníma azda pozitívnejšie, než si to zaslúži. Často sa pritom zabúda na to, že nebola rodenou Ruskou, ale Nemkou, že na trón sa dostala pomocou prevratu, ktorého obeťou bol jej manžel, že žila škandalóznym osobným životom a najmä, že bola do špiku kostí konzervatívnou panovníčkou, neželajúcou si radikálnu politickú a sociálnu premenu Ruska.
Obraz Kataríny Veľkej ako presvedčenej reformátorky a pokrokovo zmýšľajúcej cárovnej je do veľkej miery skreslený.
- Nezabudnite si v nedeľu vypočuť nové vydanie podcastu Dejiny.
Recept na víkend
Symbol domácej pohody je bábovka. Vyberte si z najlepších receptov.

Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a vidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
