BRATISLAVA. Bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách by sa mohli odobrať nezaslúžené benefity poskytované v dôchodkovom zabezpečení. Ide o osoby, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, respektíve pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu. Týmto osobám sa má z dôchodku vylúčiť obdobie, kedy pracovali pre komunistický režim. Vyplýva to z návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu. Do Národnej rady SR (NR SR) ho predložili predstavitelia koalície. Parlament by sa mal predmetným návrhom venovať na schôdzi, ktorá sa začína 4. mája.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, zákon má zároveň slúžiť aj ako varovanie do budúcnosti, že porušenia základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebudú tolerované a osoby, ktoré taký režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech neho žiadnym spôsobom privilegované. „Účelom tohto zákona nie je žiaden akt pomsty voči dotknutým osobám, ale je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je totiž aj v súčasnosti vysoko nadpriemerné, zatiaľ čo dôchodkové zabezpečenie osôb, ktorých komunistická moc a jej bezpečnostné zložky prenasledovali a obmedzovali na ich právach a slobodách, je typicky podpriemerné, až veľmi nízke,” vysvetlili predkladatelia.
Predkladatelia doplnili, že tento istý princíp sa vzťahuje aj na časť dôchodkového zabezpečenia ich pozostalých rodinných príslušníkov, keďže výška vdovských a vdoveckých dôchodkových dávok sa priamo odvíja od dôchodkov ich zomrelých príbuzných. Evidenciu osôb má vytvoriť a viesť Ústav pamäti národa (ÚPN). Zákonom sa majú ustanoviť tri okruhy prípadov predstavujúce výnimku z obdobia služby. Prvým prípadom je spolupráca a aktívna podpora osôb, ktoré vystupovali proti komunistickému režimu. Druhá výnimka je takzvaná jednorazová pomoc. Kvalita tejto pomoci musí byť zásadná, „musí teda ísť o pomoc, ktorá svojím spôsobom a významom, ale hlavne pozitívnym dopadom na jej príjemcu, presahuje pomoc obvyklú v medziľudských vzťahoch”.
Poslednou výnimkou majú byť osoby, ktorých zamestnanie, či služobný pomer boli z hľadiska skutočne vykonávanej činnosti len formálne a dotknutá osoba vykonávala v skutočnosti inú činnosť. Typickým príkladom sú osoby, ktoré vykonávali vrcholovú športovú činnosť v armádnych, či policajných kluboch. Účinnosť zákona sa navrhuje od 5. augusta.
