Poznáme ich z trhov a jarmokov, z námestí aj hradov. Oblečení v dobových kostýmoch kujú, drôtujú či vyrezávajú, obsluhujú vyhňu, hrnčiarsky kruh alebo kolovrátok.
Spolu so zatvorením spoločnosti museli skončiť aj umeleckí a ľudoví remeselníci.
Posledný rok bol pre mnohých likvidačný, ďalší sa snažia nájsť iné cesty predaja či obživy. Všetci dúfajú, že tohtoročná sezóna bude lepšia ako tá predošlá.
Zavesiť na klinec
„Ráčte vstúpiť, pán gróf Juraj Thurzo musel odbehnúť niečo vybaviť, ale verím, že ho dobre zastúpim.“
Víta nás rytier v kostýme z renesancie a pozýva nás dnu. Vstupujeme na bežný dedinský dvor, vedľa je kôlňa, akú tiež nájdete pri každom dedinskom dome. V tejto sa však nenachádza bežné náradie. Ale meče, kopije a sekery. A množstvo vybíjaných opaskov a kožených výrobkov visiacich zo stien.
Sme v dielničke v kysuckej Turzovke u remenára a brašnára Ondreja Sabelu. Jedného z mnohých umeleckých remeselníkov. Pre pandémiu musel za posledný rok zavesiť na klinec nielen svoje vlastnoručne vyrobené remene, kapsy, puzdrá, mešce a náramky, ale aj remeslo.
„Predtým sme vystupovali po Slovensku, na Spiši aj na Považí, v Česku a Poľsku, dostali sme sa až do Talianska a Londýna,“ spomína.
Ako člen dobového spolku Morová rana predvádzal historické remeslá a scénický šerm. Za posledný rok Ondrejovi padli desiatky podujatí. Takisto ako odbyt jeho výrobkov.
„My remeselníci nie sme na dne, sme už hlboko pod vodou. Bol to ohromný prepad. Živnosť som si pozastavil, lebo to nemalo zmysel,“ opisuje.
