SME
Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí špeciálna pedagogička

Niektoré si nepamätajú, čo bolo pred mesiacom.

(Zdroj: unsplash.com)

Návrat detí do škôl priniesol zásadnú odpoveď, na ktorú mnohí čakali. Aký vplyv malo na ne dištančné vzdelávanie a ako dlho bude trvať, kým sa z toho dostanú?

To, že sa v deťoch udiala zmena, si na Základnej škole v Chorvátskom Grobe všímajú od prvého dňa návratu žiakov do škôl. V niektorých väčšia, v niektorých menšia, dotklo sa to však každého.

„Bolo to horšie, ako prísť do školy po letných prázdninách. Jednak to trvalo dlhšie, zároveň deti museli prechádzať z jedného štýlu vyučovania na druhý,“ hovorí Katarína Blaščáková, špeciálna pedagogička a učiteľka pre prvý stupeň na Základnej škole v Chorvátskom Grobe.

Situácia dala zabrať deťom, učiteľom aj rodičom, no najviac s ňou bojovali žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S čím mali najčastejšie problém a ako hodnotí ich vývoj špeciálna pedagogička?

Chýbajúca interakcia

Keď si mali žiaci prvého stupňa Základnej školy v Chorvátskom Grobe opäť sadnúť doma k počítaču, pripojiť sa k vyučovaniu a dve hodiny sa nečinne pozerať do monitora, nejeden zostal demotivovaný.

„Bolo to dosť viditeľné, keďže deti potrebujú interakciu. Pri dištančnom vzdelávaní je veľmi oslabená, čo bolo najviac cítiť pri deťoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ich sa bez interakcie vyučovať nedá,“ hovorí Blaščáková.

„Viackrát sa mi stalo, že deti boli nesústredené, nerozumeli výkladu a nepomáhali ani prepracované prezentácie a interaktívne programy. Deti jednoducho nebolo možné zaujať rovnako ako v škole,“ dodáva učiteľka pre prvý stupeň.

Aj keď sa jej nakoniec takéto deti zaujať podarilo, zväčša len jedno a iba jedenkrát. Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) platí, že vyučovanie treba ušiť na mieru konkrétneho dieťaťa s konkrétnou poruchou a s konkrétnymi potrebami. Každému treba nastaviť individuálnu metodiku a pracovať s ním tak, ako to jeho stav a potreby vyžadujú.

„Existuje množstvo špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Najbežnejšie sú poruchy učenia a narušená komunikačná schopnosť. Často sa objavuje aj syndróm ADHD a môže ísť aj o poruchy ako dyslexia či dysgrafia. Niektoré deti majú dokonca porúch a diagnóz viacero,“ vymenúva Blaščáková.

Ak sa takéto dieťa ocitlo v domácom prostredí na dištančnom vzdelávaní, bola to výzva tak pre učiteľov, ako aj rodičov. Nie vždy sa to podarilo.

Tri typy detí

„Počas pandémie boli tri typy detí. Tie, ktoré to zvládali a vyhovovali im to, potom tie, ktoré to nezvládali a nevedeli o tom a nakoniec tie, ktoré to ani nezvládali, ani si to neužívali,“ povedala psychologička Andrea Madarasová Gecková z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach na Festivale pre dušu, ktorý organizovala Nadácia Orange.

Do tretej skupiny patria aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré boli neraz tak frustrované a vyčerpané, že nedokázali dávať pozor a počas online vyučovania zaspali. Namiesto pokroku tak išli opačným smerom.

„Zmeny sú na niektorých deťoch naozaj viditeľné. Za rok prinajlepšom stagnovali alebo sa dokonca vrátili dozadu a vo vedomostiach cúvali,“ priznáva Katarína Blaščáková.

Aj ostatní žiaci mali čo robiť, keďže dištančné vzdelávanie sa líšilo od prezenčnej verzie nielen formou, ale aj rozsahom. Obsahovalo menej ako polovicu vyučovacích hodín a zaradené boli iba profilové predmety ako slovenčina, matematika či angličtina. Na predmety ako biológia, geografia či chémia zostal čas len niekedy, prípadne vôbec.

„Veľa predmetov a hodín zostalo nepokrytých. Na prvom stupni u nás prebiehalo dištančné vzdelávanie približne dve hodiny denne, v piatom a šiestom ročníku tri hodiny a siedmaci, ôsmaci a deviataci mali maximálne štyri vyučovacie hodiny denne,“ vymenúva Blaščáková.

Základná škola v Chorvátskom Grobe preto využila svoj inkluzívny tím a deťom so ŠVVP venovala po návrate do škôl špeciálnu podporu. Mnohé vypadli z procesu učenia a zabudli, aké je to dávať pozor.

„Po návrate vidieť, že deti majú nižšiu mieru pozornosti. Kým dieťa sa predtým vydržalo sústrediť aj polhodinu, teraz vydrží maximálne desať minút. S deťmi treba po návrate pracovať výrazne viac, čo platí hlavne pri druhostupniaroch,“ priznáva špeciálna pedagogička.

Výraznou prekážkou je podľa nej aj zhoršená pamäť, keď si niektorí žiaci nepamätajú ani veci spred mesiaca.

„Čo im môžeme dať, to im dáme, ale zvyšok… Neviem,“ zostane ticho Katarína Blaščáková. Po chvíli sa nadýchne a dodá: „Bohužiaľ.“

Prvý kontakt po návrate

Vzdelávaniu a duševnému zdraviu sa venoval aj Festival pre dušu od Nadácie Orange, na ktorom odborníci diskutovali aj na tému Čo urobila pandémia s dušou detí a mladých ľudí? Na tom, že rozsah problému môže byť veľký, sa zhodli všetci diskutujúci ako školská psychologička Eva Gajdošová z Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, psychologička Andrea Madarasová Gecková z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a dejepisár Tomáš Horváth z Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave.

„Na deti čakajú obavy zo zlyhania, pretože vznikla veľmi dlhá pauza. Medzičasom sa zmenili a sú niekde inde a my od nich chceme, aby išli rovno do konfrontácie s rovesníkmi, kde sa už nedá schovať za kameru ani pomedzi to komunikovať cez sociálne siete. Keď je pauza jeden, dva týždne, tak si to dieťa ešte pamätá. Ale po roku? Vtedy potrebujú veľmi bezpečný priestor a overiť si, že to stále zvládajú,“ povedala na Festivale pre dušu psychologička Andrea Madarasová Gecková.

Podľa nej môžu mať deti po návrate na prezenčnú formu vzdelávania pocit, že od nich chceme, aby vyskočili na kladinu a urobili salto. Pritom to od nich nikto nemusí chcieť, ale ony sa napriek tomu strachu neubránia.

„Je veľmi dôležité, aby deti uspeli pri prvom kontakte, ktorý bude naostro s rovesníkmi. Aktuálne potrebujú veľmi veľa uistenia, kvôli čomu ich musíme držať pri zemi a ísť na to postupne,“ dodala Madarasová Gecková.

Žiaci preto dostali dva týždne na adaptáciu, počas ktorej k nim učitelia pristupujú jemnejšie a podľa možnosti individuálne.

„Deťom umožňujeme sa v adaptačnom procese trochu rozprávať aj počas vyučovania. Snažíme sa im vytvoriť také prostredie, aby mohli znovu obnoviť vzťahy. Socializáciu totiž treba tiež opäť naštartovať,“ hovorí Katarína Blaščáková zo Základnej školy v Chorvátskom Grobe.

Deti a rodičia, ktorí majú pocit, že to nezvládajú, sa vždy môžu obrátiť na odbornú pomoc. Odborníci z internetovej poradne IPčko.sk sú k dispozícii počas celého dňa a úplne bezplatne. Buď cez čet, e-maily, video poradňu alebo bezplatnú telefonickú linku 0800 500 333.

„S témou duševného zdravia sme sa stotožnili v Nadácii Orange už dávno a stala sa pre nás kľúčovou. Niektorým veciam a udalostiam sa nemôžeme len tak vyhnúť a musíme sa s nimi naučiť žiť. Zároveň môžeme zmeniť naše vnímanie súčasnej situácie a jej prežívanie tak, aby sme dokázali fungovať v primeranej fyzickej a psychickej kondícii. Môžeme akcentovať potrebu pozornosti voči nášmu duševnému zdraviu, hovoriť o možnostiach psychologického poradenstva, pripomínať širokej verejnosti, že pomoc existuje. Urobili sme tak aj prostredníctvom Festivalu pre dušu,“ hovorí Andrea Ungvӧlgyi, manažérka a správkyňa Nadácie Orange.

V rámci Festivalu pre dušu diskutovali viacerí psychológovia a psychologičky, terapeuti, epidemiologička aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Hlavnou témou bola pandémia koronavírusu a jej vplyv na duševné zdravie jednotlivcov, detí a rodín. Sériu troch rozhovorov moderovala novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová a záznam si môžete pozrieť na webovej stránke festivalpredusu.sk.

Tento článok vám prináša Nadácia Orange.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 872
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 850
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 507
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 208
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 723
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 661
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 656
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 276
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 159
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 946
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Francis Fukuyama.

Hlavná myšlienka konca dejín platí dodnes, hovorí americký politológ.


10. jún
Matúš Krčmárik.

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


10. jún
Christian Eriksen.

Zápas EURO 2020 prerušili, po dohode oboch tímov sa zápas dohral.


Sportnet 6 h

Takýto drastický záver školského roka sme si mohli odpustiť.


11. jún

Neprehliadnite tiež

Zápach z Mlynského potoka prekáža rekreantom na hrádzi.

Priteká doň časť obsahu kanalizácie.


a 1 ďalší 34m
Artivistka Kristína Červeňáková sa protestov zúčastňovala už na strednej škole. Neskôr organizovala vegánsku večeru aj swapy.

Módne reťazce nás neraz zavádzajú.


34m
Bývalého šéfa SIS zatkli pre podozrenie z korupcie.

Bývalý šéf SIS taktiež chce, aby prokuratúra preskúmala zákonnosť konania dozorového prokurátora.


TASR 4 h