BRATISLAVA. Slnko s vekom 4,5 miliardy rokov je aktuálne približne v polovici svojho života. Vedecké poznatky o Slnku, ktoré je od Zeme vzdialené 150 miliónov kilometrov a o 333.000-krát hmotnejšie ako naša planéta, sa za posledných desať rokov zlepšili. Stále však existujú otázky, na ktoré slneční fyzici hľadajú odpovede. V pondelok si pripomíname Deň Slnka.
V Slnku sa termonukleárnymi reakciami každú sekundu premení približne 700 miliónov ton vodíka na 696 miliónov ton hélia. "Ušetrené štyri milióny ton hmoty sa bez zvyšku premenia na čistú energiu a Slnko ju vyžiari. Zásoba vodíka v centre Slnka stačí na to, aby takéto reakcie prebiehali desať miliárd rokov," konštatuje Aleš Kučera z oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Hviezdu skúmajú aj pod povrchom
Vedci získavajú o Slnku informácie iba zo žiarenia a z neutrín, ktoré vznikajú v jeho centre pri termonukleárnych reakciách. Celkový žiarivý výkon Slnka je taký, že by takáto energia roztopila pol kilometra hrubý pancier ľadu okolo celého Slnka za 40 minút.
Zem pod paľbou. Kozmické žiarenie objavili z balóna Čítajte Slnko je zároveň jedinou hviezdou vo vesmíre, pri ktorej vedci môžu skúmať aj procesy prebiehajúce pod jej povrchom. Nástrojom je helioseizmológia, teda veda, ktorá skúma šírenie vĺn pod slnečným povrchom. Pomohla pochopiť rozdiely v rotácii Slnka. Všetky pohyby sú pritom zodpovedné za pravidelne sa opakujúce formovanie magnetických polí na Slnku.
Ide o cyklus slnečnej aktivity, pri ktorom sa približne každých 11 rokov opakuje vysoká aktivita sprevádzaná zvýšeným výskytom slnečných škvŕn, erupcií, výronov plazmy zo slnečnej koróny či nárastom toku energie.
Slnečné cykly
Vedci poznajú aj dlhšie cykly aktivity Slnka v trvaní stoviek až státisícov rokov. Zmeny žiarenia boli veľmi výrazné a spôsobovali na Zemi pokles priemernej teploty až o desať stupňov Celzia, a tým pravidelné doby ľadové.
Podstata a príčina slnečných cyklov však stále nie je uspokojivo vysvetlená. Veľkou výzvou je aj schopnosť správnej predpovede vzniku silných slnečných erupcií pre ochranu kozmonautov, satelitov a komunikačných technológií.
Dôležité budú podľa vedcov aj nové poznatky o silných magnetických poliach, koncentrovaných vo veľmi malých štruktúrach. V tomto smere má zohrať významnú úlohu nový veľký teleskop dokončený na Havaji v roku 2020.
