BRATISLAVA. Prijímatelia sociálnych služieb v zariadeniach by mali mať právo na dôverníka na právne udalosti. Počíta s tým novela zákona o sociálnych službách z dielne poslancov z OĽANO, Za ľudí a Sme rodina.
Vláda tento poslanecký návrh v stredu odsúhlasila, avšak poukázala na problémy, ktoré môžu vzniknúť po prijatí právnej úpravy. Niektoré ustanovenia žiada vypustiť.
"Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby a súhlas dôverníka," vysvetlili poslanci v dôvodovej správe. Inštitút dôverníka má za cieľ pomáhať prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva a slobody a ľudskú dôstojnosť.
Problémom je konflikt záujmov pri opatrovníctve
Zároveň by sa malo podľa návrhu zakázať, aby sa poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa stal opatrovníkom prijímateľa sociálnej služby. Má sa tak zamedziť konfliktu záujmov. Voči tejto časti návrhu má však Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR námietky.
Rezort súhlasí s tým, že konflikt záujmov je pri opatrovníctve relevantnou problematikou. "Ak však má ísť o systémovú úpravu, mala by sa vykonať v Občianskom zákonníku," dodal rezort.
Ministerstvo takisto v stanovisku dodalo, že samostatným aplikačným problémom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že ani z dôvodovej správy nie je jasné, akým personálnym zdrojom bude nahradený poskytovateľ sociálnej služby v prípade opatrovníctva, keďže samospráva nie je vždy na takúto kompetenciu pripravená.
Úprava sa ministerstvu javí príliš prísna
Takisto sa ministerstvu zdá byť úprava príliš prísna, pretože osoba poskytovateľa či zamestnanca bude vylúčená z akéhokoľvek opatrovníctva, teda nielen z opatrovníctva prijímateľa sociálnej služby v "jeho" zariadení, ale opatrovať teda nebude môcť napríklad ani rodinného príslušníka.
"Z týchto dôvodov navrhujeme vypustiť úpravu týkajúcu sa zákazu opatrovníctva poskytovateľmi sociálnych služieb z návrhu zákona a možnosť úpravy komunikovať s Ministerstvom spravodlivosti SR," uzavrel rezort.
Vo svojom stanovisku rezort upozorňuje aj na to, že klient ZSS má právo kontaktovať akúkoľvek kontaktnú osobu mimo zariadenia. S cieľom vyhnúť sa kompetenčnej kolízii kontaktnej osoby a dôverníka je preto podľa vlády nevyhnutné ich postavenie v zákone jednoznačne vymedziť.
"A to tak, že pomoc pri ochrane práv a právom chránených záujmov prijímateľa sociálnej služby bude de iure poslaním dôverníka, nie kontaktnej osoby," vysvetlil rezort.
Ministerstvo si tiež myslí, že z návrhu je potrebné vypustiť ustanovenie o tom, že na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka, keďže takáto právna úprava nie je potrebná.
Krajniak: Ďalšie oči
Ako vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), cieľom novely je ochrana najmä starších klientov týchto zariadení, ktorí sú v horšom zdravotnom a mentálnom stave.
"Poviem to veľmi jednoducho - hrozilo, že mohli byť okrádaní alebo že im mohol niekto dať podpísať niečo, čo už nemuseli byť schopní posúdiť," ilustroval Krajniak.
Do procesu teda vstúpi niekto, kto nie je priamo zo zariadenia a komu sa bude môcť klient zariadenia posťažovať - slúži to podľa ministra na väčšiu kontrolu. "Sú to ďalšie oči, ktoré vidia, či je služba poskytovaná tak, ako má byť," uzavrel minister.
Ďalšie správy z rokovania vlády:
- Štátne nemocnice ku koncu roka 2020 dlžili viac ako 911 mil. eur, medziročne tak ich dlh narástol o takmer sto miliónov eur. Z toho záväzky po lehote splatnosti boli takmer 606 mil. eur a záväzky v lehote splatnosti vo výške takmer 306 mil. eur. Vyplýva to z informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za minulý rok, ktorú predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR na rokovanie vlády.
- Ministerstvo hospodárstva SR pokračuje v znižovaní byrokracie a nákladov podnikateľov. Vláda totiž schválila s pripomienkou aktualizáciu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá je v prvej fáze primárne zameraná na zavedenie princípov „one in - one out“ a „one in - two out“. Ich podstatou je, že predkladatelia regulácií musia pri zvýšení regulačnej záťaže vo svojej oblasti navrhnúť aj jej zníženie či už v rovnakej, alebo v dvojnásobnej výške. Programové vyhlásenie pritom hovorí o zavedení princípu „one in - one out“ od roku 2021 a princípu „one in - two out“ od roku 2022.
- Antigénové testy sa už nebudú musieť nakupovať do pohotovostných zásob. Zrušenie návrhu na zabezpečenie pohotovostných zásob schválila vláda na základe odporúčania pandemickej komisie.
- Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry dnes vláda vypustila z programu rokovania. Materiál by mal totiž členom vlády osobne predstaviť minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), ktorý sa však len v stredu vracia zo služobnej cesty.
- O zvýšení pandemickej nemocenskej dávky a pandemického ošetrovného z 55 percent na 75 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby aj za máj tohto roka by mala vláda rokovať na budúci týždeň. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina). Na takomto postupe sa podľa neho dohodol s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).
- V posledných rokoch v dôsledku klimatickej zmeny narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. V poslednom desaťročí ich bolo viac ako 700. V roku 2020 bolo zo záznamov lokalizovaných približne 70 až 80 zemetrasení s epicentrom v SR. Vyplýva to z Informácie o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám.
- V roku 2020 mala kapitola Ministerstva spravodlivosti výdavky vo výške 524 886 897 eur. Bežné výdavky boli vo výške 501 512 225 eur a kapitálové výdavky 23 374 672 eur. Celkové príjmy rezortu spravodlivosti boli 33 417 305 eur. Na mzdy rezort spravodlivosti minul v uplynulom roku 269 537 203 eur, na tovary a služby 107 902 303 eur a 100 280 016 eur využili na poistné a príspevky do poisťovní. Zbor väzenskej a justičnej stráže mal v roku 2020 celkové výdavky 231 717 054 eur, súdy, Justičná akadémia SR, Centrum právnej pomoci a ministerstvo spravodlivosti mali spolu výdavky 293 169 842 eur.
- Ústavný súd SR mal v roku 2020 výdavky 6 517 168 eur. Schválený rozpočet na uplynulý rok bol 6 555 861 eur. Vyplýva to z Návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 2020. Príjmy súdu boli vo výške 13 088 eur. Schválený rozpočet príjmov na rok 2020 boli v sume 5 345 eur. Išlo teda o nárast o 244,85 percent. Z vlastníctva majetku Ústavný súd SR získal 5 646 eur, z prenájmu bytov 4 888 eur.
