BRATISLAVA. Obete násilného trestného činu budú môcť požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie už po začatí trestného stíhania.
Vyplýva to z novely zákona o obetiach trestných činov, ktorú dnes 116 hlasmi schválil parlament.
Prístup k pomoci a rýchlejšiemu odškodneniu
Zároveň bol novelizovaný aj zákon o Policajnom zbore. Doterajšia právna úprava umožňovala obeti požiadať o odškodnenie až po právoplatnom skončení trestného konania.
Novelou sa zároveň zjednoduší prístup obetí trestných činov k odbornej pomoci aj prostredníctvom zriadenia intervenčných centier, ktoré by mali vykonávať svoju činnosť v rámci každého kraja. Právna úprava nadobudne účinnosť od 1. júla.
Medzi hlavné úlohy intervenčného centra bude patriť kontaktovanie obete a poskytnutie krízovej intervencie. Tá bude najmä naviazaná na bezprostredné poskytnutie pomoci obeti trestného činu domáceho násilia po vykázaní páchateľa.
Medzi hlavné činnosti tejto intervencie patrí krízová psychologická intervencia a vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu v spolupráci s obeťou trestného činu domáceho násilia.
Tieto činnosti sú zamerané na to, aby bola zabezpečená čo najvyššia možná miera účinnosti vykázania, bezpečie takejto obete pred ďalšou viktimizáciou a aby obeť následne mala možnosť a prístup k ďalším svojim právam.
Rozširuje sa okruh obetí násilných činov
Ministerstvo spravodlivosti právnou úpravou zásadným spôsobom mení filozofiu odškodňovania obetí násilných trestných činov.
Rozširuje sa napríklad okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.
Doba vykázania údajného páchateľa zo spoločného obydlia sa predĺži z desiatich na 14 dní.
Z rokovania parlamentu
- Poslanci nevzali na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. Za uznesenie hlasovalo 58 členov zákonodarného zboru zo 117 prítomných. Zo správy vyplýva, že verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová sa v roku 2020 zaoberala viacerými neprimeranými zásahmi do ľudských práv v dôsledku prijímania opatrení na potláčanie šírenia koronavírusu.
