Krásny sviatočný víkend! Dnes tematicky k nedeľnému Sviatku matiek aj o tom, aké problémy s pôrodnosťou má Slovensko a ako sa dajú riešiť, o zločincoch a policajtoch a božích mlynoch aj o postpandemickom strihaní vlasov, ktoré môžu ešte poslúžiť dobrej veci.
Tvorca malého autíčka sa musel roky skrývať v pivnici a nevinný sedieť v base
Sen o autíčku Sulov rozmetali komunisti, teraz znova ožilo. (zdroj: Archív Z. K.)Autíčko sa malo volať Sulov. Malo byť vôbec prvým autom, ktoré by sa začalo na Slovensku vyrábať.
„Bolo viac pokusov o výrobu jednoduchých malých vozidiel, no Emil Bojda na rozdiel od rôznych prototypov a kusoviek rovno pripravoval továreň na sériovú výrobu,“ hovorí historik dopravy a správca Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach Peter Šimko.
Pozemok pre budúcu fabriku si vybral pri dedinke Hrabové v okrese Bytča, strategicky pri železnici aj pri prechode na Moravu. Autíčko nazval podľa neďalekej známej turistickej lokality Súľovské skaly.
Šimko dopĺňa: „Motor mohol mať objem valcov okolo 500 cm kubických. Dá sa povedať, že Sulov by bol predchodcom neskôr známych malých áut ako Iso Isetta či Fiat 500, tie sa však začali vyrábať až v 50. alebo 60. rokoch.“
Žiaľ, prišiel február 1948 a na továrnika Bojdu sa strhol pohon. Bol by to dobrý námet na kriminálku, keby to nebola smutná skutočnosť. Roky sa ukrýval v kryte vyrobenom vo vlastnom dome, udal ho sused, policajti ho však nenašli, no napokon sa sám prihlásil a odsedel si osem a pol roka za vymyslené zločiny.
„Po prepustení z väzenia to bol už zlomený, zničený muž,“ spomína si dnes jeho syn, osemdesiatnik Josef Bojda.
Dnes sa sen jeho otca zhmotnil vďaka modelárovi Zdeňkovi Křižovi, ktorý zhotovil model veľkosti 1:1.
Prečítajte si pohnutý príbeh slovenského autíčka a jeho tvorcu, aj to, čo sa s ním bude diať ďalej.
Čítanie k Sviatku matiek: Polovica žien narodených v 70. rokoch bude mať maximálne jedno dieťa
Demograf Branislav Šprocha sa venuje rodinnému a reprodukčnému správaniu a ich vplyvu na spoločnosť. (zdroj: SME - Marko Erd)Má Slovensko šancu zvýšiť pôrodnosť na úroveň Francúzska či Švédska, ktorým sa v rodinnej politike darí, a za akých podmienok? Pýtali sme sa demografa Branislava Šprochu a tiež nás zaujímalo, čo by sa muselo na Slovensku udiať, aby sme mali opäť na jednu ženu dve deti.
„Plodnosť pod dve deti na ženu je v európskom priestore úplne bežný a dlhodobý jav, takže sa netreba úplne plašiť. Už v 20. a 30. rokoch 20. storočia mnohé krajiny západnej a severnej Európy mali výrazne menej ako dve deti na ženu. Napríklad Česko malo okolo 1,6 dieťaťa na ženu už v 30. rokoch.
Dve deti na ženu by Slovensko mohlo dosiahnuť, ak by si mladšie generácie žien, ktoré teraz vstupujú do reprodukčného veku, osvojili v oveľa väčšej miere model dvojdetnej rodiny ako generácie zo 70. rokov. U tých jednoznačne uvidíme častejší príklon k bezdetnosti a k jednodetnosti.
Z údajov, ktoré máme, to vyzerá tak, že polovica žien narodených v 70. rokoch bude mať maximálne jedno dieťa. To je pre Slovensko veľký problém,“ hovorí Šporcha.
V rozhovore hovorí aj o tom, aké trvácne boli opatrenia, vďaka ktorým sa narodila silná generácia Husákových detí, či a prečo Bratislava v pôrodnosti v posledných rokoch vyniká a aké opatrenia a informácie by mohli zvrátiť trend k bezdetnosti a jednodetnosti.
My dodávame, že nech sú matky jedno- či viacdetné, každá si zaslúži úctu, obdiv a pozornosť nielen na Sviatok matiek.
Tip na víkendové čítanie i pozeranie
Novinár Janek Kroupa. (zdroj: FOTO MAFRA - Nguyen Phuong Thao)„Už som sa vydával aj za majiteľa nevestinca, obchodníka s pohľadávkami, manažéra firiem,“ hovorí pre SME český investigatívny novinár Janek Kroupa a vysvetľuje: „Lebo viete, v novinárčine je najlepšie, keď na niečo máte dôkaz. A najlepším dôkazom je priznanie. Ak ho chcete získať, najlepšie je dostať sa do tesnej blízkosti človeka.
Keby som za obchodníkom so zbraňami prišiel ako novinár, asi by mi nepovedal: áno, dovážam zbrane na Ukrajinu, na embargovanú časť sveta. Ale "kolegovi", ktorý sa príde poradiť, na rovinu povie: áno, ide to cez nás, bude to stáť toľko a toľko. A myslite na to, že je tam ruská tajná služba, takže budete musieť podplatiť aj agentov.“
Na otázku, či pri tomto chytaní zločincov na hruškách nemáva trému, odpovedá: „Nie. Len občas ma prepadne strach. Aj to len vo chvíli, keď to všetko skončí. Vo chvíli, keď sa to všetko deje, prežívam krásnu situáciu. Vidím detektívku a netuším, ako sa skončí.“
Možno aj to je dôvod, prečo pre Českú televíziu napísal scenár k detektívnemu seriálu Božie mlyny. Policajti v ňom pomocou novinárov oprašujú zabudnuté prípady a úspešne nastavujú pasce aj tým, čo sa vo svete korupcie cítia sebavedomo a neohrozene.
V rozhovore hovorí o tom, akú má skúsenosť s IQ zločincov a s morálkou policajtov a politikov. Komentuje zistenia okolo výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticích a čo ho o ruskom myslení naučili vojnové konflikty, ktorých sa zúčastnil.
A ešte odpoveď na otázku, či aj v skutočnosti sú vyšetrovatelia takí ako vo filmoch a seriáloch – teda alkoholici, majú rozvrátené vzťahy a rodiny, sú outsidermi.
„Viete, v živote sa môžete dvojakým spôsobom stavať k tomu, čo robíte. Buď to považujete za svoju prácu, alebo za svoje povolanie. Ak v tom vidíte povolanie, ťahá vás to k tomu viac ako k práci. Nekončíte po ôsmich hodinách, nehodíte doma všetko za hlavu.
Potom je, samozrejme, náročné udržať si zdravé vzťahy. Vyžaduje si to trpezlivých partnerov, manželov a manželky, aj deti. Práca v polícii nie je výnimkou. Ani ja nemôžem skončiť o štvrtej popoludní. Keď mi niekto zavolá v nedeľu večer, že mi potrebuje niečo povedať, zoberiem sa a idem za ním. Je jedno, kde v tej chvíli som a čo robím. Ak je to dôležité, neváham."
Tento rozhovor môžete brať aj ako pozvánku na pozeranie seriálu Boží mlýny. Česká televízia ho vysiela vždy v nedeľu večer, ale dostupný je aj na webe televízie.
Postpandemický tip na návštevu kaderníctva
Ilustračný obrázok. (zdroj: Pexels.com)Ak vám počas pandémie narástli vlasy a už sú dlhšie ako 40 cm, môžete ich krásne zužitkovať na dobrú vec. Vlasy môžete darovať onkologickým pacientkam, ktoré počas terapie prišli o tie svoje.
Urobiť tak môžete aj v jednom z kaderníctiev, ktoré s Ligou proti rakovine spolupracuje. Na Slovensku je ich momentálne vyše tridsať.
Darcovia, ktorí sa rozhodnú svoje vlasy darovať onkologickým pacientkam, v nich po odstrihnutí vrkoča získavajú aj základnú úpravu strihu zdarma.
Darovať vlasy je však možné aj mimo siete spolupracujúcich kaderníctiev. Stačí si nechať gumičkami pevne zviazaný cop vlasov dlhý minimálne 40 centimetrov odstrihnúť v akomkoľvek kaderníctve či doma a vlasy následne poslať na adresu Ligy proti rakovine.
Pohľad do dejín
Kolonádový most v Piešťanoch vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda 2. apríla 1945 ráno na druhý pokus, pri prvom použili slabú nálož. Most opravili v roku 1956. (zdroj: ARCHÍV ŽSR/ŽELEZNIČNÉ MÚZEUM SR)76 rokov už máme mier. Ako vyzeralo Slovensko na konci druhej svetovej vojny, čo zničili americké a sovietske bombardéry, ustupujúce nemecké vojská a granáty pri prechode frontu, ktoré regióny a obyvatelia trpeli najviac i unikátne málo známe fotografie, nájdete v článku Borisa Vanyu.
Slovensko bolo zamorené aj nevybuchnutou muníciou, tá zabíjala ešte roky po skončení bojov. Práca na poli či školský výlet na Kamzík predstavovali značné riziko. Posledné zranenie muníciou z čias druhej svetovej vojny je z novembra 2018. Píše o tom historik Juraj Červenka.
- Nezabudnite si v nedeľu vypočuť nové vydanie podcastu Dejiny.
Recept na víkend
Inšpirujte sa koláčmi, v ktorých majú hlavnú úlohu piškóty.
Nepečený smotanovo-čučoriedkový zákusok. (zdroj: nanicmama.sme.sk/kamila)Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
