PETRA DAROVCOVÁ žije na Slovensku, odkedy sa vydala a založila si rodinu. No jó, ty jseš teďka v tý Bratislavě, tak to my tě moc litujeme – hovorili jej na začiatku rodáci z českého Třinca v presvedčení, že sa dostala kamsi do tretieho sveta.
Ako dlhoročná programová koordinátorka Českého centra v Bratislave pracuje každodenne so slovom, aj preto bolo pre ňu prirodzené naučiť sa tunajšiu reč čo najlepšie. Skvelým učiteľom sa jej stal vlastný manžel.
V rozhovore pre SME rozpráva o živote medzi češtinou a slovenčinou, o tom, ako sa česká menšina na Slovensku asimiluje a ako vníma rozdiely medzi českými a slovenskými nacionalistami.
Mimochodom, skúste si spraviť kurz češtiny, nie je to zďaleka také ľahké, ako sa zdá.
Bolo ťažké rozhodnúť sa, že prídete žiť na Slovensko?
Prišla som dobrovoľne. Opustila som Třinec, kde žijú moji rodičia, paradoxne je to české mesto na východ od Bratislavy. Môj manžel mi to aj veľmi rád pripomína a robíme si z toho žarty.
No ešte predtým, v deväťdesiatych rokoch, počas štúdia, som žila v Prahe. Pravdupovediac, odtiaľ sa mi veľmi nechcelo odísť, mala som tam aj väčšinu svojich kamarátov z Třinca, boli sme mikrokomunita a bolo nám dobre.
Čo vás nakoniec presvedčilo?
