Na prvý pohľad by sa zdalo, že Česi a Češky zvládnu slovenčinu rovnako ľahko ako Slovenky a Slováci češtinu. Nie je to zďaleka také automatické, do procesu vstupujú rôzne faktory, ktoré človeka a jeho jazyky formujú.
Napríklad Češka Petra Darovcová spojila s jazykovými prioritami nielen pobyt na Slovensku, ale aj typ práce a fungovanie rodiny, ktorú si tu s manželom založili.
Ich vzťah - spočiatku na diaľku - napokon zakotvil v jeho rodičovskom byte v Bratislave, kde už roky spolu žijú.
„Dlho sme sa stretávali na striedačku v Bratislave a v Prahe, ja som sa do Prahy tešil vždy minimálne tak ako ona sem,“ hovorí manžel PETER DAROVEC, literárny vedec a reklamný manažér. Ako partner si je dnes vedomý, že to celé mohlo skončiť aj úplne naopak.
Bola schéma vášho spolužitia na Slovensku samozrejmosťou?

Vôbec to nebolo samozrejmé. Mal som niekoľko skvelých pracovných ponúk v Prahe v oblasti reklamy.
Ale okrem tohto smerovania som si chcel udržať aj druhý profesionálny život spojený s Filozofickou fakultou UK a slovenskou literatúrou. Túto prácu v tom čase by som z Prahy asi ťažko vykonával.
Nechcel som sa jej vzdať, navyše som v Bratislave mal rozbehnutých už viacero ďalších aktivít, napríklad časopis Rak, ktorý som vtedy robil s Vladom Barboríkom. Petra ešte vtedy nemala rozbehnutú profesionálnu kariéru, a tak sa nám zdalo prirodzenejšie usadiť sa v Bratislave.
Vedeli ste novú situáciu vnímať aj očami partnerky, ktorá prišla do nového prostredia?
V súkromí som to nevnímal ako problematické, Petra si tu veľmi rýchlo vytvorila okruh ľudí, s ktorými jej bolo dobre a ktorí ju mali radi, no trochu som sa o ňu bál v súvislosti s jej profesionálnou cestou.
To, čo dovtedy rozvíjala na vysokej úrovni, bol jej materinský jazyk - čeština, a ten aj perfektne ovládala. Krátko na to, ako sme sa usadili, sa však ukázalo, že rozdiel medzi češtinou a slovenčinou je pre ňu oveľa väčší, než by sa mohlo zdať.
Rozhodne bolo pre ňu oveľa ťažšie prejsť na slovenčinu, než by bolo pre mňa hovoriť po česky.
Boli ste si úplne istý?