BRATISLAVA. Aktivisti odovzdali vo štvrtok petíciu na záchranu Demänovskej doliny do Národnej rady SR. Podpísalo ju 113-tisíc ľudí.
Žiadajú urýchlené riešenie zmien troch zákonov a prijatie 36 navrhovaných zmien a opatrení na zefektívnenie ochrany prírody v chránených územiach. Veria v skoré prerokovanie svojich požiadaviek v pléne parlamentu.
"Požiadavky vo výzve majú zabrániť podobným zlyhaniam v územnom plánovaní a schvaľovaní výstavby na území národných parkov, k akým došlo posledné roky práve v Demänovskej doline na území Národného parku Nízke Tatry," hovoria aktivisti.
Zmeny v zákonoch
V petícii požadujú riešenie zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Tvrdia, že nový zákon o územnom plánovaní, ktorý zo svojej dielne predložil podpredseda vlády SR Štefan Holý (Sme rodina), viac zvýhodní developerov, a to aj v chránených územiach.
"Máme obavy o osud obcí aj prírody. Slovo miestnych už nebude mať žiadnu váhu proti stavbám, ako sú napríklad spaľovne odpadu. Otázne je, čo v novom systéme územného plánovania zmôže orgán ochrany prírody, keď sa v Demänovskej doline ani za súčasného systému nedokázal ubrániť tlaku developerov," priblížila Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu.
Ministerstvo podporilo petíciu
Predloženie petície za záchranu Demänovskej doliny enviro rezort vníma ako pozitívny príklad snahy predovšetkým miestnych obyvateľov na zachovanie prírodných hodnôt.
Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje, že ide o významné stredisko cestovného ruchu, ale za cenu poškodenia prírodného bohatstva. Riešenie akútneho stavu môže byť v stavebnej uzávere, ktorú navrhuje petícia.
Osobitnú pozornosť venuje ministerstvo Chránenej vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry a ochranným pásmam vodárenských zdrojov, keďže Demänovská dolina tvorí významný zdroj pitnej vody pre veľkú časť Liptovského Mikuláša.
Budaj dúfa v nápravu chýb
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) dúfa, že petícia na záchranu Demänovskej doliny podnieti zákonodarcov, aby načúvali podobným príbehom a zohľadnili ich v náprave systémových chýb v ochrane životného prostredia.
Demänovská dolina je podľa Budaja ilustráciou zlyhaní viacerých starostov za sebou, ktorí povoľovali známemu developerovi stavby ďaleko nad únosnosť.
"Dnes sa už mnohé z toho nedá odčiniť, ale skúmame Demänovskú dolinu ako odstrašujúci príklad toho, kam to zájde, ak nefungujú okresné úrady a zlyhá samospráva," poznamenal. Podobné prípady, kde dochádza k ohrozeniu národných parkov, krasových útvarov či zdrojov vody, podľa neho dokazujú systémové chyby v ochrane životného prostredia.
Stavebná uzávera v národnom parku
Jednou z hlavných požiadaviek výzvy je aj zákaz umiestnenia stavby v národnom parku.
"Ak si turista nemôže v národnom parku oficiálne odtrhnúť liečivú rastlinu alebo vybočiť z chodníka do voľnej krajiny, ako je možné, že si tu developer môže postaviť apartmánový dom akejkoľvek podlažnosti," poznamenal Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.
Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje NR SR v pléne. Kancelária NR SR by mala preveriť súlad doručenej petície so zákonmi.
"Prípadnú vecnú príslušnosť a zistené skutočnosti oznámi predsedovi NR SR tak, aby ju predseda do 30 pracovných dní od jej doručenia mohol postúpiť na prerokovanie a zaujatie stanoviska gestorskému výboru NR SR," uvádza sa na webovej stránke parlamentu.