BRATISLAVA. Nezaradený poslanec Národnej rady SR (NR SR) a člen strany Spolu - občianska demokracia Miroslav Kollár predloží na júnovú schôdzu parlamentu zákon o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. Člen predsedníctva strany Pavel Nechala pre agentúru SITA priblížil, že cieľom návrhu je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných predstaviteľov za nezákonné používanie verejných zdrojov a zakotvenie zásady dobrého hospodára ako základného kritéria pre posudzovanie porušenia zákonnosti.
Poukázal na to, že hoci vláda vo svojom programovom vyhlásení uvádza, že zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, k máju 2021 nebol žiadny takýto návrh predložený ani len do pripomienkového konania.
Nechala dodal, že už v súčasnosti ukladá právna úprava štatutárom v súkromných obchodných spoločnostiach povinnosť „vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti“. Priblížil, že sú najmä povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podotkol, že obdobný princíp by mal platiť pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi, aby už nemohlo zaznieť, že „je to nesprávne, ale bolo to v súlade so zákonom". Dodal, že unifikácia tohto štandardu sa dotkne aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých je zásadným spôsobom zainteresovaný štát.
„Pri uplatňovaní práva na náhradu škody spôsobenej verejnými činiteľmi definovanými v návrhu zákona bude z úradnej povinnosti konať generálny prokurátor," vysvetlil s tým, že ide o zásadnú zmenu oproti súčasnej právnej úprave, ktorú možno považovať za nefunkčnú. Poukázal na analýzu občianskeho združenia Via Iuris z júla 2011, podľa ktorej uplatnenie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil, sa realizuje minimálne, hoci zákon regres voči zodpovednému zamestnancovi predpokladá.
Ako ďalej uviedol Nechala, generálny prokurátor bude povinný konať aj v prípade riadne odôvodneného podnetu najmenej pätiny poslancov NR SR. Doplnil, že pätina poslancov zákonodarného zboru ako podmienka pre konanie na základe podnetu bola stanovená po vzore podmienky v Ústave SR, podľa ktorej Ústavný súd SR začne konanie aj vtedy, keď podá návrh najmenej pätina poslancov NR SR. „Máme za to, že poslanci NR SR by mali mať ako zástupcovia občanov možnosť vyvinúť maximálnu iniciatívu pri podozreniach, že pri nakladaní s verejným majetkom došlo k závažným pochybeniam," podotkol.
Zákonom sa tiež podľa jeho slov majú zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Ide o vykonávanie pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, zachovávanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti jeho využitia spolu s presadzovaním a ochranou verejného záujmu.
