BRATISLAVA. Takmer 650 zástupcov slovenského kultúrneho sektora a kultúrnych inštitúcií zaslalo otvorený list predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej a ďalším predstaviteľom európskych inštitúcií.
Žiadajú ich, aby pri schvaľovaní Plánu obnovy a odolnosti SR venovali pozornosť chýbajúcim investíciám do kultúry a kreatívneho priemyslu a viedli dialóg s vládou SR o zaradení kultúry do predložených reforiem. Za organizátorov otvoreného listu o tom informovala Zora Jaurová.
Kultúra vidí ignoráciu
Obnova Slovenska sa nezaobíde bez kultúry (list kultúrnej obce Európskej komisii) Čítajte Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý vláda nedávno predložila EK, podľa signatárov listu úplne ignoruje oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá patrí v celej Európe k pandémiou najväčšmi postihnutými a zdecimovanými oblasťami a podľa údajov Národnej banky Slovenska utrpel tento sektor najväčšie ekonomické škody aj na Slovensku.
V liste upozorňujú aj na to, že počas prípravy slovenského plánu obnovy nebol kultúrny a kreatívny sektor nijakým spôsobom zahrnutý do jeho tvorby či zapojený do konzultácií.
"Po zverejnení materiálu v apríli 2021 vznikla hromadná pripomienka v rámci legislatívneho procesu, v ktorej viac ako 2000 prestížnych signatárov z kultúrneho a kreatívneho sektora žiadalo vládu o prehodnotenie priorít RRF (Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) a zaradenie kapitoly týkajúcej sa kultúry a kreatívneho priemyslu. Táto pripomienka nebola vládou SR akceptovaná," pripomenuli.
Otvorený list konštatuje aj to, že zahrnutie kultúry a kreatívneho priemyslu do plánu obnovy by nielen významne prispelo k digitálnej a zelenej transformácii Slovenska, ale prinieslo by aj vysokú hodnotu za peniaze pri obnove ekonomiky a zvyšovaní kvality života.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) reagoval, že plán obnovy bol tvorený na základe nevyhnutných potrieb SR. "Slovensko dlhé roky spalo a po voľbách sme ho našli v mnohých oblastiach vo veľmi zlom stave. Preto sme museli plán obnovy prispôsobiť tomuto stavu," povedal Heger. Dodal, že plán naplnil národné potreby aj odporúčania EK.
Reformné plány
Kultúra a kreatívny priemysel sú súčasťou plánu obnovy. V reakcii na otvorený list takmer 650 zástupcov slovenského kultúrneho sektora a kultúrnych inštitúcií, adresovaný predsedníčke Európskej komisie, to uviedlo ministerstvo kultúry.
"V aktuálne zverejnenom návrhu sa nachádza v komponente Obnova budov, kde súčasťou investície obnovy verejných historických a pamiatkovo chránených budov v navrhovanej výške okolo 200 miliónov eur je aj reforma starostlivosti o pamiatkový fond, vo výške 6,5 milióna eur. V rámci komponentu Vzdelávanie pre 21. storočie sa počíta s investíciou na dobudovanie školskej infraštruktúry, kde na vybudovanie školských knižníc je určená suma okolo 16 miliónov eur," uviedla hovorkyňa MK SR Zuzana Viciaňová.
Ako ďalej uviedla, po nástupe nového vedenia začali na ministerstve pracovať na reformných plánoch pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu. Viciaňová zdôraznila, že plán obnovy je výzvou pre každý rezort. "Aj my sme preto proaktívne pripravovali podklady k reformám, ktoré by mohli byť jeho súčasťou v diskusiách naprieč ministerstvami," povedala.
MK SR podľa jej slov vypracovalo reformné zámery pre rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu, v celkovej plánovanej hodnote 246,5 milióna eur. Jedna z nich vo výške 6,5 milióna eur bude financovaná z plánu obnovy, ostatné reformy sa budú realizovať s využitím iných zdrojov.
"Či už to bude REACT-EU, alebo pomocou iných finančných nástrojov, napríklad cez klasické eurofondy alebo priamo zo štátneho rozpočtu, na čom je jednoznačná dohoda s ministerstvom financií. Bude to rýchlejšie a lepšie čerpanie priamo pre kultúrnu obec," doplnila s tým, že výsledkom sa stal materiál, ktorý je kompasom pre najbližšie roky bez ohľadu na to, z akých zdrojov bude financovaný.
Dodala tiež, že medzi reformné snahy rezortu patria reforma nástrojov na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, reforma štruktúry a kvality knižničnej siete, ďalej reforma starostlivosti o zbierkové fondy pamäťových inštitúcií, tiež reforma starostlivosti o pamiatkový fond, ale aj reforma plurality a dôveryhodnosti médií.
"Napríklad Česká republika vo svojom pláne ide dobudovať veci, ktoré na Slovensku fungujú alebo sú už v procese, ako sú verejnoprávne fondy, digitalizácia či kultúrno-kreatívne centrá," uzavrela.
Európska komisia má o schvaľovaní slovenského plánu obnovy a odolnosti rozhodovať v najbližších týždňoch.
