BRATISLAVA. Vo viacerých prípadoch v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti absentuje predvídateľnosť, transparentnosť a primeranosť, čo môže negatívne ovplyvniť výkon práva na spravodlivý súdny proces pre obvinených.
Ako v tlačovej správe informovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, počas okrúhleho stola zameraného na tému negatívnych dopadov súčasného nastavenia drogových politík na ľudské práva a základné slobody to skonštatoval zástupca Slovenskej advokátskej komory.
Upustenie od dvojitého trestania
Účastníci rokovania, medzi ktorými boli zástupcovia štátnej správy, územnej a záujmovej samosprávy, občianskeho sektora a súdnictva sa podľa strediska tiež zhodli, že kumulatívne tresty odňatia slobody a nariadenej liečby sú v rozpore so zásadou zákazu dvojitého trestania a odporučili, aby sa aj vzhľadom na ich vykonateľnosť od ich aplikácie upustilo.
Podľa strediska na stretnutí jasne zaznela aj potreba bližšej a komplexnejšej reformy trestného zákona a trestného poriadku, ktorá by primerane zohľadnila súčasné vedecké poznatky, spoločenské podmienky a medzinárodnú prax.
„Okrem reformy trestného rámca legislatívy označili účastníci za najväčšie výzvy nedostatok financií v oblasti sociálnych služieb a prevencie, nedostupnosť služieb housing first (dostupné bývanie pre znevýhodnené skupiny), oslabovanie občianskej spoločnosti, spoločenskú stigmatizáciu užívateľov, ale aj nedostatočný prístup k sociálnym službám na strednom a východnom Slovensku a neadekvátnosť trestania ľudí za závislosti," zdôraznilo stredisko.
Zmena v prospech ohrozených skupín
Zákonný rámec na Slovensku podľa strediska síce poskytuje možnosť samosprávam vytvoriť akýkoľvek typ sociálnej služby, no je na mieste otázka, do akej miery sú obce schopné zabezpečiť personálne a finančné zdroje na implementáciu programov krízovej intervencie a harm reduction (minimalizácia rizík) bez ďalšej motivácie a doplnkového vzdelávania.
„Je preto potrebné, aby akékoľvek ďalšie zmeny drogových politík brali ohľad aj na špecifické potreby ohrozených skupín v rôznych regiónoch Slovenska a zabezpečili tak aj faktickú rovnosť pre všetkých v prístupe k sociálnym službám štátu," dodalo stredisko.