BRATISLAVA. Vedenie Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) vyjadruje dôrazný protest voči únosu a zatknutiu bieloruského novinára a aktivistu Romana Prataseviča v Minsku. Uvádza sa to vo vyhlásení rektora PEVŠ Juraja Sterna a dekanky Fakulty masmédií PEVŠ a expremiérky Ivety Radičovej.
Bielorusi donútili pristáť lietadlo s opozičným novinárom, následne ho zadržali Čítajte „Tento brutálny akt štátneho terorizmu je zároveň hrubým a bezprecedentným zneužitím moci zo strany autoritárskeho režimu Alexandra Lukašenka a štátnych orgánov Bieloruska,“ uvádza sa v stanovisku vysokej školy.
Podľa Radičovej je únos lietadla s cieľom zatknúť človeka, ktorý pracoval ako novinár a vo svojej práci len vyjadroval túžbu bieloruských občanov po živote v slobodnom a demokratickom štáte, „dôkazom amorálnosti režimu vedeného spôsobom výsostne nedemokratickým“.
Podľa rektora a dekanky PEVŠ je akékoľvek prenasledovanie novinárov v rozpore s medzinárodne rešpektovanými ľudskými právami na slobodu slova a prejavu. Prenasledovanie novinárov je tiež pošpinením morálnych pravidiel, ktoré celý demokratický svet rešpektuje ako jeden z pilierov občianskej spoločnosti.
„My, zástupcovia akademickej obce, ktorá sa venuje príprave mediálnych pracovníkov, žiadame vládu Bieloruska a prezidenta Alexandra Lukašenka, aby okamžite prepustil z väzenia novinára a aktivistu Romana Prataseviča,“ píše sa vo vyhlásení. Vedenie PEVŠ tiež žiada prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia.
Hrozba pre Lukašenka? Na organizovanie protestov nemal povahu Čítajte Radičová dodáva, že vedenie vysokej školy zároveň žiada Slovenskú republiku a Európsku úniu, aby vyjadrili dôrazný protest voči aktu, ktorý je v civilizovanej Európe 21. storočia neprípustný.
Bieloruský novinár Raman Pratasevič bol pasažierom lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré v nedeľu 23. mája letelo z Atén do Vilniusu, no odklonili ho do bieloruskej metropoly Minsk pre bombovú hrozbu. Po pristátí novinára na letisku zatkli.
Tlačová služba bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka informovala, že osobne nariadil, aby lietadlo sprevádzala do Minsku stíhačka MiG-29.
Bombovú hrozbu podľa nej nahlásili, keď sa lietadlo nachádzalo nad bieloruským územím. Úrady neskôr uviedli, že v lietadle nenašli žiadne výbušniny.
