BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila dve novely zákonov, ktoré majú pomôcť pri transformácii organizácií Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejné výskumné inštitúcie.
Ide o novelu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a novelu zákona o SAV.
Možnosť komerčnej činnosti
O zmene právnej formy akadémie sa začalo diskutovať v roku 2014. Takmer 50 ústavov SAV sa malo zmeniť na samostatne hospodáriace subjekty. Peniaze z rozpočtu by im naďalej ostali, no zároveň by mohli začať aj obchodovať so svojimi objavmi a poznatkami.
Podľa prijatého zákona z roku 2017 mali na začiatku júla 2018 vzniknúť verejné výskumné inštitúcie. Aby sa tak stalo, potrebovali sa zapísať aj do špeciálneho registra.
Rezort školstva to vtedy odmietol a žiadal splnenie formálnych podmienok, na ktoré podľa akadémie nemal nárok. V septembri 2018 sa tak transformácia SAV vrátila na začiatok.
Zmeny formy vedenia vedeckých inštitúcií
Cieľom novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcii je zmena zloženia správnej rady a vedeckej rady, zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny, doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie, zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky či zavedenie vekového obmedzenia zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, respektíve pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Vďaka novele zákona o SAV sa zmení zloženie akademickej obce akadémie v nadväznosti na zmenu voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie.
Tiež sa zmení pôsobnosť snemu, vedeckej rady a predsedníctva SAV či zloženie vedeckej rady akadémie.
Ďalej sa rozširuje nezlučiteľnosť funkcie člena predsedníctva akadémie, upravuje sa plynutie funkčného obdobia predsedníctva.
Právna úprava má za cieľ vytvoriť a upraviť pôsobnosť Komisie pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie výskumných pracovníkov, ale aj transformovať organizácie SAV na verejné výskumné inštitúcie.
Forma, ktorá zabezpečuje verejný záujem
Zákony dovršujú podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa proces transformácie ústavov SAV a umožnia zmenu hospodárskej formy z rozpočtových alebo štátnych príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie.
„Je to forma, ktorá je vhodnejšia pre organizáciu zabezpečujúcu verejný záujem, a špeciálne šitá na mieru zabezpečovania tohto záujmu v oblasti výskumu, vývoja, vedy a techniky,“ konštatoval Paulis.
Dodal, že tieto verejné výskumné inštitúcie sa tak stanú súčasťou väčšieho systému, kde budú aj vysoké školy, či neskôr aj súkromné subjekty, ktoré by chceli pôsobiť vo vedeckej sfére. Tieto zákony sú podľa Paulisa aj zadosťučinením za to, ako sa celý proces transformácie naťahoval a takmer nevyšiel.
Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka bola dnes prekonaná významná etapa, ktorá sa začala v roku 2013. Forma verejných výskumných inštitúcií je podľa neho prijateľnejšia ako tá štátna. Zaistí napríklad lepšiu spoluprácu nielen s tunajšími vysokými školami, ale aj s akadémiami v zahraničí, v Rakúsku, Maďarsku či Českej republike.
„Ak bude tento zákon schválený v parlamente, zaradíme sa medzi normálne vedecké inštitúcie v rámci európskeho výskumného priestoru,“ uzavrel Šajgalík.
Z rokovania vlády:
- Nový Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve by mal fungovať od roku 2022. Majú sa mu zveriť poradenské úlohy spojené s hodnotením zdravotníckych technológií, ktoré by sa mali hradiť z verejného zdravotného poistenia. Má sa zaoberať takými, ktorých dosah na rozpočet je viac ako 1,5 milióna eur ročne. Zákon, ktorý ho zriaďuje, z dielne Ministerstva zdravotníctva.
- Slovensko ruší vojenské zastúpenie v Centre výnimočnosti pre oblasť velenia a riadenia v holandskom Utrechte a v Centre výnimočnosti pre oblasť spoločnej kybernetickej bezpečnosti v estónskom Talline. Tie spadajú pod Severoatlantickú alianciu (NATO). Vyplýva to z aktualizácie vojenského zastúpenia Slovenska pri orgánoch NATO a Európskej únie (EÚ). V rámci aktualizácie odobril kabinet aj ďalšie vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO alebo EÚ. Celkovo sa to bude týkať najviac 43 príslušníkov slovenskej armády, ktorí budú pôsobiť ako vojenské zastúpenie v rámci Stálej delegácie SR pri NATO, v rámci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ a v rámci národné podporných prvkov pri veliteľstvách NATO. Ďalších 81 príslušníkov bude pôsobiť priamo ako zastúpenie vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ. Novú aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenska pri orgánoch NATO a EÚ ešte bude musieť schváliť Národná rada SR.
- Funkcia druhého zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca SR sa spojí s funkciou zástupcu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Vláda podporila návrh z dielne ministerstva vnútra na na zmenu Štatútu hlavného hraničného splnomocnenca SR. Účelom zmeny je podľa rezortu potreba zosúladiť vedenie hranično-splnomocneného aparátu s vedením Úradu hraničnej a cudzineckej polície.
Obce by mali od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať by sa malo tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch. Novela, ktorú predložilo Ministerstvo životného prostredia, reaguje aj na problémy aplikačnej praxe najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Cieľom návrhu zákona je sprehľadniť systém nakladania s triedeným odpadom v obciach vo vzťahu k organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré v nich pôsobia.
Výdavky Ministerstva životného prostrediavlani dosiahli sumu 412 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu záverečného účtu ministerstva.
Výdavky kapitoly ministerstva školstva v schválenom rozpočte na rok 2020 boli rozpočtované v celkovej sume 1 581 963 859 eur. Rozpočtovými opatreniami, ktoré vykonalo Ministerstvo financií SR k 31. decembru 2020, bol rozpočet upravený na sumu 1 581 650 975 eur. Rezort vyčerpal 1 579 779 278 eur, teda 99,9 percenta z upraveného rozpočtu.
Zdravotná poisťovňa (ZP) Union mala v roku 2020 negatívny hospodársky výsledok, a to stratu vo výške viac ako štyri milióny eur. Vyplýva to zo Správy o činnosti ZP za rok 2020.
Výdavky Ministerstva obrany SR dosiahli v minulom roku sumu takmer 1,8 miliardy eur. Viac ako 45 miliónov eur predstavovali peniaze, ktoré rezort obrany nevyčerpal v rokoch 2018 (4,6 milióna) a 2019 (41,1 milióna eur).
Po roku 2022 by miera vytriedenia odpadov na Slovensku mala dosiahnuť aspoň 31 percent. Vyplýva to z návrhu zákona o výške poplatkov za uloženie odpadov. Vzhľadom na fakt, že od budúceho roka Slovensko spustí systém zálohovania plastových fliaš, Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) očakáva, že miera vytriedenia odpadov štatisticky klesne.
Ku koncu minulého roku pôsobilo na Slovensku celkom 912 prokurátorov. Vyplýva to z návrhu záverečného účtu Generálnej prokuratúry SR za rok 2020. Zo spomenutého počtu podľa dokumentu pôsobilo spolu 113 prokurátorov priamo na generálnej prokuratúre.
Slovenská informačná služba v minulom roku využila čiastku 3 506 884 eur z európskych zdrojov v rámci projektu Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe.
