BRATISLAVA. Kvalita podzemných zdrojov pitnej vody na Slovensku nie je dostatočne kontrolovaná.
Vyplýva to z výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), o ktorých v tlačovej správe informoval hovorca úradu Marek Papajčík.
Za politiku ochrany vôd je zodpovedné ministerstvo životného prostredia, špecifické úlohy plnia jeho tri podriadené organizácie – Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH), Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) a Štátny geologickú ústav Dionýza Šúra (ŠGÚDŠ).
Nedostatočné zmapovanie zdrojov znečistenia
Kontrolóri na základe svojich zistení konštatujú, že ciele ochrany životného prostredia a prírodného bohatstva sa Slovensku nedarí napĺňať.
Najzávažnejší bol podľa NKÚ fakt, že rezort životného prostredia nevypracoval komplexnú rizikovú analýzu systému ochrany podzemných vôd.
Ochranári berú zvýšený prietok do ramien Dunaja len za začiatok ich záchrany Čítajte Dôsledne zmapované neboli ani všetky plošné či bodové zdroje znečistenia, čo je kľúčový prvok pre akékoľvek ďalšie kroky v monitorovaní a následných opatreniach.
Slovensku chýba jednotný monitoring podzemných zdrojov pitnej vody, boli vypracované len čiastkové a neúplné analýzy, ktoré nepokrývali celý systém súvisiaci okrem iného s ochranou zdravia obyvateľov.
„Znečistenie zistené až v tečúcej vode z kohútika je znakom zlyhania systému monitoringu a ochrany vodných zdrojov. Účinná ochrana vôd musí totiž začať už pri zdroji,“ konštatuje NKÚ.
Podľa úradu pri monitoringu kvality podzemných zdrojov pitnej vody chýbajú Slovensku informačné systémy. Existujúce databázy neboli vzájomne prepojené, nevyužívali sa všetky prístupné údaje o znečistení vôd a informácie z databáz neboli dostatočne spracované.
Chýbajú údaje a koordinované monitorovanie
Najväčším problémom bolo podľa kontrolného úradu nedostatočné zdieľanie informácií. Rezort životného prostredia podľa výsledkov kontroly nezabezpečil jasné pravidlá a nekoordinoval monitorovaciu činnosť.
Kompetentné orgány sa preto nevedeli dostať k niektorým údajom, ktoré už mali v rukách iné štátne orgány. Aj v dôsledku slabej spolupráce medzi inštitúciami nefungoval systém včasného varovania, vďaka ktorému by zainteresované strany získavali informácie o možných rizikách znečistenia vôd.
Podľa NKÚ je dôležité, aby informácie o kvalite pitnej vody boli dostupné aj pre širokú verejnosť.
Kontrola ukázala, že monitorovacia sieť nie je navrhnutá dobre, pretože neposkytuje prehľad o aktuálnom chemickom stave podzemnej vody.
Údaje o použití pesticídov či dusíkatých hnojív boli spracované len podľa okresov, nie podľa vodných zdrojov, pričom sa však neevidovalo iné ako poľnohospodárske použitie, napríklad na športoviskách, v súkromných lesy či na železnice.
Aj legislatívne nedostatky
Z výsledkov monitoringu zároveň nebolo možné vyhodnotiť stúpajúce trendy koncentrácií znečisťujúcich látok spôsobených ľudskou činnosťou.
Nedostatky boli nájdené aj v legislatíve, pretože nebolo vždy zrejmé, kto je zodpovedný za sledovanie zdrojov znečistenia a kto má údaje spracovať a následne ich poskytovať iným verejným inštitúciám.
Problémom je aj nesúlad medzi geologickou legislatívou a zákonom o vodách, vychádzajúcim z európskej smernice.
Slovensko v súčasnosti nie je schopné ekonomicky zabezpečiť podrobný monitoring všetkých zdrojov znečistenia.
Podľa NKÚ je potrebné stanoviť jasné kritériá a pozornosť zodpovedných organizácií sa musí sústrediť na tie najvýznamnejšie riziká.
Podľa kontrolórov je rovnako potrebné zaviesť lokálny monitoring významných zdrojov znečistenia a sledovať vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody, osobitne v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
