BRATISLAVA. Slovensko má za sebou dlhú cestu, kým sa stalo plnohodnotným štátom.
Vo svojom profile na sociálnej sieti to napísal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) pri príležitosti dnešného 160. výročia podpisu Memoranda národa slovenského v Turčianskom svätom Martine.
„Cieľom bolo predložiť vtedajšej uhorskej monarchii dokument, ktorý uzná svojbytnosť slovenského národa. Autor Štefan Marko Daxner v ňom sformuloval štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky, ktoré predurčili prvé kroky k našej štátnosti. Nezabúdajme na tú cestu našich predkov, vďaka ktorým sme dnes samostatným právnym štátom. Národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, nemá budúcnosť," doplnil premiér.
Úsilie našich predkov o budúcnosť Slovákov
Výročie si pripomenuli aj predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) spoločne s podpredsedom parlamentu Milanom Laurenčíkom (SaS) a niektorými poslancami pripomenul 160. výročie podpisu Memoranda národa slovenského.
Položením venca k Pamätníku Memoranda národa slovenského „vzdal hold tisíckam horlivých účastníkov legendárneho zhromaždenia, na ktorom sa rozhodovalo o našej budúcnosti", píše sa v príspevku NR SR na sociálnej sieti.
„Pamätná manifestácia slovenskej inteligencie sa začala 6. júna a rokovania o budúcnosti nášho národa boli poriadne horúce. Po dvoch dňoch búrlivých debát sa podarilo prijať významný programový dokument pod názvom Memorandum národa slovenského. Naši vlastenci ním vyhlásili zásadné politické, štátotvorné a kultúrne požiadavky Slovákov. Chceli tak zákonom uznať osobitosť slovenského národa, získať rozsiahlu autonómiu, zaviesť slovenčinu na úrady a do škôl či povoliť zakladať kultúrne spolky," pripomína zákonodarný zbor na sociálnej sieti.
"Slováci by sa nemali hanbiť za svoju históriu. Niet sa za čo hanbiť, práve naopak. Mala by nás napĺňať hrdosťou a jej významné medzníky by sme si mali vždy pripomenúť. Lebo našu prítomnosť formovalo úsilie našich predkov a našu budúcnosť by sme mali formovať my. I s ohľadom na to, o čo sa usilovali oni," uviedol Boris Kollár.
Jednou z požiadaviek Memoranda národa slovenského bolo aj vytvorenie Matice slovenskej.
"Memorandisti ho žiadali po vzore ostatných slovanských národov v rámci štátoprávnych a jazykových požiadaviek a požiadaviek vlastnej samosprávy pre Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Treba zdôrazniť, že memorandum má význam aj pre súčasnosť. Všetky inštitúcie typu Národná rada SR, vláda, úrad prezidenta majú paradoxne základy v memorandovom Slovenskom národnom zhromaždení. Lebo Janko Francisci, jeho vtedajší predseda, bol pomyselný súčasný predseda NR SR a vtedajšie memorandové snemové zhromaždenie bolo niečo podobné ako v súčasnosti NR SR," podotkol predseda Matice Slovenskej Marián Gešper.
Významná udalosť v dejinách Slovákov
Podpredseda strany Za ľudí a poslanec NR SR Juraj Šeliga vo svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že v živote Slovenska je málo takých významných udalostí, akou bolo prijatie Memoranda národa slovenského.
„V Memorande boli vôbec prvýkrát formulované politické, kultúrne a spoločenské požiadavky slovenských národovcov, ktoré mali viesť k uznaniu Slovákov ako osobitného národa v rámci Uhorska," doplnil.
„Na prijatie Memoranda môžeme byť právom pyšní – je to prejav vtedajšej politickej vyzretosti, schopnosti spojiť sa a spolupracovať a vôle začať formovať Slovensko ako samostatný štát," podotkol. Tento politický počin bol podľa neho pritom kultivovaný, nenásilný, kompetentne, vecne a jasne formulovaný.
Blanár kritizoval vládu za zanedbávanie Matice
Poslanec Smeru Juraj Blanár uviedol, že Memorandum národa slovenského je základom našej štátnosti. Ide o jednu z najvýznamnejších udalostí, na základe ktorej vznikla aj Matica slovenská.
Mrzí ho, že súčasná vláda a ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) si toto výročie "ani nevšimli".
"Vyjadrujem hlbokú úctu všetkým signatárom Memoranda národa slovenského a veľkú vďaku za ich odhodlanie zastupovať slovenský národ v jeho oprávnených požiadavkách. Vôbec to nebolo také samozrejmé, ako by sa to dnes mohlo zdať," skonštatoval Blanár.
Matica slovenská si podľa neho prešla búrlivým obdobím atakov a spochybňovania. "Bohužiaľ, nie je to inak ani počas súčasnej vlády, ktorá nie je schopná dostatočne finančne podporiť Maticu, ktorá patrí do nášho národného kultúrneho dedičstva," vyhlásil.
Ministerstvo kultúry v reakcii na Blanára uviedlo, že nijakým spôsobom netrestá a ani neplánuje trestať miestne odbory Matice slovenskej. Jednou z najzásadnejších výhrad ministerstva voči súčasnému fungovaniu Matice slovenskej je nulová, respektíve minimálna podpora regionálnych štruktúr, z ktorých mnohé majú na rozvoji kultúry významný podiel.
Aj touto záležitosťou sa má podľa rezortu zaoberať Dočasná pracovná skupina pre zmenu financovania a rozvoj Matice slovenskej. Rada vlády SR pre kultúru začiatkom júla minulého roka schválila jej zriadenie. Jej úlohou má byť podrobne zanalyzovať hospodárenie Matice slovenskej, vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica slovenská majoritným akcionárom.
"Pracovná skupina má riešiť aj otázky právneho postavenia i personálneho stavu Matice, verejné, vedecké a publikačné aktivity, a tiež potenciál matičných nehnuteľností. Výsledkom pracovnej skupiny by mal byť nový model financovania Matice slovenskej," ozrejmila hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.
Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený v júni roku 1861 v Turčianskom sv. Martine.
V pondelok uplynulo 160 rokov od prijatia dokumentu, ktorý sa stal zásadným štátoprávnym programom proklamujúcim politické a kultúrne ciele slovenského národa.
Na počesť pripomenutia si tejto významnej udalosti vyhlásila v roku 1993 Národná rada SR 7. jún za pamätný deň Slovenskej republiky.
