Pri sexuálnom násilí, ktoré spáchali verejne známe osoby, nám ich správanie nezapadá do obrazu, ktorý o nich máme. Spochybňuje to v našich očiach skúsenosť obete, hovorí Barbora Burajová, právnička z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách.
V rozhovore sa dočítate:
- či Ján Herák vyvodil osobnú zodpovednosť
- prečo dôverovanie obetiam neporušuje prezumpciu neviny
- čo čaká obeť, keď sa rozhodne znásilnenie nahlásiť na polícii
- koľko žien na Slovensku má skúsenosť so sexuálnym násilím
Čím si vysvetľujete, že sme po správach o zneužívaní mladistvých dievčat poslancom Herákom nevideli v parlamente ráznejšiu reakciu?
Reakciám na obvinenia poslanca Heráka vyčítam najmä to, že spochybňovali výpovede obetí a relativizovali skutky, z ktorých bol obvinený. Pri významnej nízkej miere nahlasovania se-xuálneho násilia by som očakávala opačný postoj.
Rešpektujem predpoklad o nevine, no v týchto prípadoch boli údajnými obeťami deti. Tie sú zraniteľné voči zneužitiu autoritou a nevedia dať slobodný a dobrovoľný súhlas na účasť na sexuálnom akte.
Herákova stranícka kolegyňa Katarína Hatráková povedala, že "pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa nedá hovoriť o striktnom rozdelení obete a páchateľa". Ako si vysvetľujete jej postoj?
