BRATISLAVA. Zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 si vyžiada veľké investície aj zmeny v obchodovaní s emisnými kvótami.
Zhodli sa na tom ministri životného prostredia krajín Vyšehradskej štovrky (V4), Bulharska a Rumunsku, ktorí spolu absolvovali videokonferenciu. V tlačovej správe o tom informoval Michal Cákoci z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia Slovenskej republky.
Slovensko na videokonferencii zastupoval štátny tajomník ministerstva Michal Kiča.
Emisné povolenky
Čína v roku 2019 vypustila viac emisií ako krajiny EÚ a OBSE dohromady Čítajte Energetické podniky, priemyselné podniky či letecké spoločnosti si pri prekročení stanoveného limitu emisií musia prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami kúpiť emisné povolenky.
V Euróspkej únii sa aktuálne uvažuje nad zmenou, pri ktorej by rovnakú povinnosť mali aj sektory cestnej dopravy a budov vrátane spaľovania palív v domácnostiach a menších teplárňach.
Kiča počas videokonferencie informoval partnerov o opatreniach, ktoré majú na Slovensku pomôcť zabrániť strate biodiverzity a ochrániť prírodné bohatstvo.
Za kľúčovú pritom považuje reformu ochrany prírody a zmenu poľnohospodárskej politiky štátu.
„Nevyhnutné je prestať s používaním zbytočnej agrochémie a nebezpečných pesticídov, vytvárať priestor pre biodiverzitu, medonosné lúky, podporovať extenzívnu pastvu v chránených územiach, častejšie striedanie vhodných plodín a naopak, obmedziť monokultúry,“ povedal Kiča.
Stratégia biodiverzity
Európska komisia plánuje predstaviť novú stratégiu biodiverzity pod názvom Stratégia EÚ pre biodiverzitu 2030 aj na konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite na jeseň tohto roku v čínskom Kunmingu.
Na podujatí sa očakáva aj schválenie globálneho biodiverzitného rámca po roku 2020.
Tieto dokumenty budú tvoriť základ novej biodiverzitnej taktiky a akčného plánu pre Slovensku do roku 2030.
