BRATISLAVA. Po viac ako polroku pokračovalo pojednávanie v kauze objednávky vraždy bývalej spolumajiteľky televízie Markízy Sylvie Klaus Volzovej. V deväťdesiatych rokoch si ju podľa obžaloby objednal exriaditeľ televízie Pavol Rusko u banskobystrického mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka.
Okrem Ruska sú v prípade obžalovaní aj ďalší traja ľudia – samotný Černák a tiež jeho niekdajšia pravá ruka Miloš Kaštan a Róbert Lališ, prezývaný Kýbel.
Exriaditeľa Markízy predviedli na štvrtkové pojednávanie z väzenia. Keďže ho v januári právoplatne odsúdili spolu s Marianom Kočnerom v kauze falšovania zmeniek na 19 rokov, oblečenú mal väzenskú rovnošatu. Oproti minuloročným pojednávaniam, keď bol ešte na slobode, pôsobil pochudnuto a bledo.
Ako prvá vo štvrtok svedčila herečka Zita Furková, ktorá stála pri zrode televízie Markíza. Pri jej zakladaní pomáhala získať licenciu na vysielanie.
„Prišiel za mnou kolega z divadla Ľubo Gregor a informoval ma o tom, že s Ruskom zakladajú súkromnú televíziu Markíza a na založenie potrebujú dabingovú výrobu,“ vypovedala Furková.

Vysvetlila, že v tom čase mala na dabing vlastnú spoločnosť, ktorá pracovala pre verejnoprávnu televíziu. Súhlasila, že tieto služby bude poskytovať externe aj pre Markízu. O tom, či sa Rusko snažil zbaviť Volzovej objednaním jej vraždy, však nevie. Ako externá spolupracovníčka mala informácie len z druhej ruky. To, že v televízii boli napäté vzťahy, však bolo podľa jej slov všeobecne známe.
„Viem, že v roku 1997 prišiel Ľubo (Gregor) za mnou a povedal, aby som oznámila pani Viere (Ruskovej), že Sylvia Volzová sa chce zmocniť televízie a aby si dala pozor. Ona povedala, že o tom vie,“ opisuje Furková.
O tom, že by šiel Rusko navštíviť Černáka do Banskej Bystrice, však nič nevie. Spomenula si však na to, ako dal Rusko prísľub, že ona aj Gregor budú spoločníci v Markíze, pričom získať mal 20-percentný podiel. Existovala k tomu aj zmluva podpísaná Ruskom, hoci ako sa neskôr ukázalo, táto zmluva je neplatná.
Čapatý Ruskovi: Musíte vedieť, ako ste ju ohrozili
Po herečke vypočul súd aj Františka Borbélyho považovaného za mafiánskeho bossa bratislavskej skupiny sýkorovcov. Ako svedka ho navrhol Rusko a jeho advokát Marek Para. Ani Borbély však o objednávke viac nevedel.
„Napriamo som to nikdy nepočul,“ vyhlásil Borbély, ktorého skupina zabezpečovala v deväťdesiatych rokoch ochranu Volzovej i samotnej Markízy.
„Poviem to rovno, informácie mám len z terajších novín,“ dodal Borbély. Napriek tomu, že k skutku nevie povedať nič konkrétne, trval jeho výsluch na súde takmer dve hodiny.

Prípad zásadnejšie neposunul ani tretí zo svedkov, a to Juraj Bilik alias Čapatý. V minulosti pôsobil ako šéf ochranky Lališa.
To, že Volzová bola v roku 1997 ohrozená, si v tom čase vypočul z rozhovoru Lališa a mafiána Petra Čongrádyho, ktorí to pred ním spomenuli. Na podrobnosti si však nespomína.
„Volzovú som nestrážil, strážil ju Lališ. Ja som strážil Lališa,“ opísal schému Bilik. Opakované otázky pri výsluchu o tom, kto Volzovú vlastne ohrozoval, ho napokon vyprovokovali k ráznejšej odpovedi.
„Však vy musíte vedieť, ako ste ju chceli ohroziť,“ adresoval Bilik samotnému Ruskovi.
V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie svedectvá, ktoré vo štvrtokodzneli. Nič o skutku nevedeli povedať ani sýkorovci Martin Kováč, Jurij Fejer či Ladislav Bališ.
Ďalší zo „sýkoriek“ Ivan Cuper ani nechápal, prečo ho vôbec predvolali.
„Písal som žiadosť, aby som vôbec nebol predvedený,“ povedal Cuper hneď na úvod sudcovi. Vysvetlil, že o prípade nič nevie a vypovedať odmietol.
Ako jediný zo svedkov podporil Ruskovu verziu príbehu Igor Lavrinčík, ktorý v minulosti pôsobil v podsvetí v rámci skupiny pôsobiacej v Martine a okolí. V súčasnosti je odsúdený za niekoľko mafiánskych vrážd.
Na súde Lavrnčík porozprával o tom, že obavy o svoj život mohol mať v deväťdesiatych rokoch samotný Rusko. Usúdil tak z rozhovoru s Lališom, s ktorým sa raz cestou v aute bavili o auze Gamatex a Markíze. Lališ mu vraj naznačil, že "ak by bolo potrebné ísť do konfrontácie s rusky hovoriacimi ľuďmi, ktorí Ruska strážili, a nedošlo by k dohode, mohol by na to doplatiť. Povedal mu to vraj na ceste medzi bratislavskou Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou.
"Povedal, že toto miesto by bolo veľmi vhodné útok na kolónu vozidiel, ktoré sprevádzali Ruska. Mohlo by tu vraj dôjsť k zablokovaniu kolóny a bolo by tu možné viesť útok z áut," opísal rozhovor s Lališom Lavrinčík.
Černák už nechce prísť
Rusko je obžalovaný z toho, že sa svojej obchodnej spoločníčky chcel zbaviť preto, aby sa dostal k jej podielu v Markíze. Usvedčuje ho Černák, ktorý tvrdí, že Rusko mu v roku 1997 zaplatil zálohu pol milióna korún, a celkovú sumu za vraždu Volzovej dohodli na 20 miliónov korún.
Rusko oponuje, že s Černákom sa stretol, lebo sa k nemu dostali chýry, že jeho samého „chce niekto dať dole“, a chcel si to overiť. Naznačuje, že schéma bola opačná, teda Volzová sa chcela zbaviť jeho samotného.
Vo štvrtok vystúpili na pojednávaní na žiadosť Ruskovej obhajoby siedmi svedkovia, no ani jeden nevedel ku kauze povedať žiadne bližšie informácie. Napriek tomu trvalo pojednávanie celý pracovný deň. To v závere vyprovokovalo Černáka k tomu, aby oslovil sudcu Pavla Juhása. Vyhlásil, že by sa chcel vjadriť k svedectvám, ktoré už zazneli, pretože na ďalšie pojednávanie v kauze už nechce chodiť.
"Pokiaľ sú takíto svedkovia vypočúvaní, tak to nemá zmysel," vysvetľoval Černák. Juhás jeho požiadavke nevyhovel a vyhlásil, že procestné strany budú môcť reagovať na svedectvá, ktoré zazneli, až na ďalšom pojednávaní.
To by sa malo uskutočniť až v polovici októbra. Kauza objednávky vraždy Volzovej sa pritom na súde naťahuje už viac než dva roky.
V prípade uznania viny by sa Ruskovi devätnásťročný trest za zmenky pravdepodobne ešte zvýšil.